Ešte začiatkom augusta hovorili svetoví lídri aj médiá o tom, že Kábul vydrží minimálne niekoľko mesiacov. Prekvapilo vás, ako rýchlo ho Taliban dobyl?
Rýchlosť, akou padla afganská vláda, aj fakt, že tamojšie ozbrojené sily a polícia s Talibanom nebojovali a nekládli mu prakticky žiaden odpor, boli prekvapivé. Ako dnes už máme možnosť vidieť, určite to bolo v príkrom rozpore s príliš optimistickými odhadmi, ktoré sme mali pred dvoma týždňami či dokonca ešte neskôr.
Kde vidíte hlavné príčiny nečinnosti armády?
Môžeme sa baviť o pomerne komplexnom slede faktorov, ktoré tam zafungovali. Jednou dôležitou vecou, ktorú by som vyzdvihol, je prítomná korupcia v armáde. A to tak na top pozíciách medzi generalitou, ako aj na nižších priečkach. Práve na nich sa už dlhodobo – v období posledných mesiacov – množili správy o dezerciách vojakov či o opustení check-pointov a stanovíšť armády. Velitelia jednotiek si na malej lokálnej úrovni často robili vlastné dohody s Talibanom. Nechali prejsť jeho bojovníkov, ignorovali ich a robili im ďalšie ústupky. Hovoríme tu takisto o pašeráckych sieťach.
Spomínali ste, že korupcia bola prítomná aj medzi generálmi...
Áno, vo vrchnej časti armády to je úplne rovnaké. Samozrejme, s tým, že dohody sa tam robia na inej, oveľa vyššej úrovni. Generáli sú predsa len vplyvné osobnosti politického života. Jednoducho sa usilovali zabezpečiť si nejakú politickú či mocenskú budúcnosť v Afganistane po tom, ako sa odchodom Spojených štátov a celej ich aliancie zmenila rovnováha moci v krajine.
Prechádzajú teraz príslušníci afganskej armády na stranu Talibanu?
Nemôžeme to vylúčiť, hoci zatiaľ vidíme len to, že mnohí vojaci skôr skúšajú z krajiny utiecť. Aj teraz v pondelok bol medializovaný prípad, keď sa zrútilo afganské vojenské lietadlo v Uzbekistane. A toto sledujeme vo viacerých scenároch. Určite by som však nevylučoval ani to, že môže dochádzať aj k priamemu prechodu afganských vojakov pod vlajku Talibanu.
V Afganistane bojovali spojenci na čele s USA dve desaťročia proti Talibanu. Kde sa zrazu vzalo toľko jeho bojovníkov, že obsadili celú krajinu?
V tomto treba vidieť dobre naplánovanú a vykonanú stratégiu Talibanu. Jeho útoky na afganské ozbrojené sily sa stupňovali už od februára minulého roka – krátko po uzavretí dohody medzi Talibanom a Spojenými štátmi. Išlo tu vlastne o to, že USA pre seba a pre svojich spojencov vyrokovali ústupovú dohodu. Taliban sa v nej zaviazal neútočiť na Američanov a na spojenecké vojská v Afganistane. Prisľúbil, že bude rokovať s afganskou vládu a že už znova nedá príležitosť na to, aby vznikli tábory pre výcvik teroristov na jeho území. USA na druhej strane sľúbili cestovnú mapu, ktorá opisovala, ako bude prebiehať odsun spojeneckých vojsk.
V čom bol teda hlavný problém?
V tom, že táto dohoda zahŕňala iba Taliban a USA s ich spojencami, avšak nie afganskú vládu. A teda zatiaľ čo Taliban splnil to, čo sľúbil, a prestal útočiť na amerických a spojeneckých vojakov, tak vystupňoval útoky na afganskú armádu. Vyvolalo to určitý psychologický efekt v tom smere, že Afganci mohli mať veľmi silný pocit zrady a toho, že ich Američania jednoducho hodili cez palubu. Tí im totiž povedali – my tu končíme, ideme von, uzavreli sme si svoj de facto separátny mier s Talibanom a vy sa už o seba starajte sami.
Ako na túto situáciu zareagoval Taliban?
Využil ju na to, že začal stupňovať svoj tlak na armádu. Už vtedy tam pritom museli prebiehať nejaké zákulisné rokovania a dohody. Vystupňovanie tohto tlaku a zároveň orchestrácia toho, ako sa k vojakom dostávali správy, že padali ďalšie a ďalšie provinčné mestá, priniesli svoje ovocie. Taliban vďaka tomu prichádzal v podstate do nechránených miest a preberal moc v krajine bez akéhokoľvek odporu. Čiže bola to dobre zorchestrovaná akcia s psychologickým efektom.
Veľa sa hovorí aj o zbraniach – spojenci na čele s USA investovali do vybavenia a techniky afganskej armády miliardy dolárov. Čo sa s ňou teraz stalo, padla do rúk Talibanu?
Bolo by dobré počítať s tým, že áno. Predpokladajme, že len tie naozaj vybrané kusy techniky, s ktorými operovali spojenci samotní, boli stiahnuté. Avšak to, čo mala zverené a s čím pracovala afganská armáda, v krajine ostalo nezabezpečené. Väčšina tohto materiálu a výstroja určite padla do rúk Talibanu, ktorý sa touto technikou sám vyzbrojí a istotne ju nebude váhať použiť. Je pritom dosť možné, že niečo sa pokúsi predávať, lebo bude potrebovať prísun peňazí. Takže asi zhruba takto by sa dal vidieť osud zbraní a výstroja, ktoré tam zostali po odchode spojeneckých síl z Afganistanu.