Tie vyzývajú bohaté štáty, aby zo svojich zásob posunuli oveľa viac dávok rozvojovému svetu.
Zo správy, ktorú začiatkom tohto mesiaca zverejnil portál Politico, napríklad vyplýva, že Európska únia zatiaľ darovala asi osem miliónov dávok vakcíny. V porovnaní s ostatnými vyspelými regiónmi je to podstatne menej – Spojené štáty už venovali 60 miliónov a Čína vyše 24 miliónov dávok.
Bohaté krajiny okrem postupného znižovania účinnosti vakcín často argumentujú aj príchodom nových infekčnejších variantov koronavírusu. Ukázalo sa to povedzme v prípade variantu delta, proti ktorému sú vakcíny od spoločností Pfizer či AstraZeneca menej účinné než u predchádzajúcich variantov.
Niektorí medzinárodní experti poukazujú na to, že neustálym očkovaním novými dávkami by sa západný svet dostal do začarovaného kruhu – intervaly medzi nimi sa budú skracovať a účinnosť znižovať. Riešenie sa nachádza inde – v globálnom preočkovaní populácie. Práve v krajinách s najnižšou úrovňou vakcinácie totiž hrozia najvyššie riziká vzniku úplne nových variantov, ktoré by mohli znamenať potenciálne nebezpečenstvo aj pre západný svet.
Po príklad si môžeme ísť do už spomínanej Konžskej demokratickej republiky, kde sa v 70. rokoch minulého storočia vôbec prvýkrát objavila choroba vyvolaná vírusom ebola. Tá dostala názov od rovnomennej rieky pretekajúcej práve touto krajinou. Choroba sa následne rozšírila aj do susedných či blízkych štátov ako Kongo, Gabon, Uganda alebo Južný Sudán. „Ebola sa na ľudstvo adaptovala z opíc. Kým ľudia nevyrúbali lesy, neprišli s opicami do bližšieho kontaktu a vírus tak nemal možnosť stretnúť sa s ďalším hostiteľom,“ uviedol pred časom pre HN virológ Fedor Čiampor.
V spomínaných oblastiach sa vírus ebola v pravidelných intervaloch objavuje dodnes v rôznych zmutovaných podobách. Podobný scenár sa pritom môže opakovať aj v prípade súčasného koronavírusu.
Čoraz väčšou hrozbou sú však aj úplne nové a dosiaľ neobjavené druhy. „Napríklad amazonský prales je rezervoárom vírusov, ktoré ešte nepoznáme. Tie nám spôsobia veľké problémy, keď definitívne narušíme tamojší biotop. Ak nezmeníme svoj koristnícky vzťah k prírode, nové pandémie sa budú objavovať čoraz častejšie,“ varoval pred časom pre HN molekulárny imunológ Vladimír Leksa.