Experti tvrdia, že na to, aby mohli prevziať dominanciu úplne nové varianty koronavírusu, museli by byť infekčnejšie než je delta. Je takýto vývoj možný pri aktuálnom stave zaočkovania?
Predovšetkým je dôležité pripomenúť, že zaočkovanie má dnes v rôznych krajinách sveta rozdielnu úroveň. Keď sa pozrieme na preočkovanosť Afriky alebo Južnej Ameriky, tak je výrazne nižšia než u nás. Laboratórium na prípravu nového variantu tam stále pracuje na plné obrátky, takže mutácie sa skutočne môžu vytvárať. Avšak aj na ne treba nazerať s chladným rozumom.
V akom zmysle?
V tom, že v prípade vírusu to funguje rovnako ako v organizme všeobecne. Pretože aj naše vlastné bunky mutujú, čo niekedy môže byť problém, avšak inokedy nemusí. Tak isto niektoré varianty či mutácie vírusu môžu byť pre nás priaznivejšie. Takýto variant sa môže dobre šíriť, ale nebude spôsobovať žiadne dramatické klinické príznaky. Niektoré mutácie môžu byť úplne bezvýznamné a nemusia predstavovať vôbec nič z hľadiska ďalšieho biologického správania. Bohužiaľ, iné by sa skutočne mohli vymknúť účinnosti očkovania. A práve to by bol problém, ktorého sa obávame.
Čo sa s tým dá robiť?
Treba nielen medicínsky, ale aj politicky sledovať situáciu v rozvojových krajinách. Síce teraz trochu odbočujem mimo svojej odbornej pôsobnosti, ale v každom prípade je potrebné hľadať cestu k tomu, aby sme na jednej strane ochránili svojich vlastných ľudí v našich krajinách, ale zároveň mysleli aj na to, že do značnej miery je nevyhnutná ochrana obyvateľov ďalších štátov.
Na ktoré štáty by sme sa mali zamerať?
Na tie, ktoré na tom v súčasnosti nie sú ekonomicky a povedzme aj organizačne dostatočne dobre, než aby mali kvalitné vlastné očkovanie. Práve tým by sme mali pomôcť. Skrátka treba v tomto hľadať akúsi rovnováhu, ale to je skôr politická úvaha, ktorá presahuje moju kvalifikáciu.
Pretože keby sa v Afrike vyvinul variant odolný voči súčasným vakcínam, tak by sme stáli na úplnom začiatku...
Presne toto musíme mať neustále na mysli. Nemyslím si, že sa toho treba obávať, pretože obavy samy osebe nič neriešia. Avšak stále platí jedna dôležitá vec – rozhodne sa pre nás nekončí aktivita na poli trasovania. To znamená sledovanie kontaktov našich súčasných pacientov a sekvenovanie, aby sme vedeli, čím sú skutočne infikovaní.
Svetová zdravotnícka organizácia prednedávnom vyzvala vyspelé krajiny, aby sa vzdali očkovania tretími dávkami vakcín v prospech rozvojového sveta. Práve tu sa prepájajú medicínske a lekárske záujmy, čo je dosť ťažké rozlíšiť...
Áno, úplne s vami súhlasím. Je to veľmi ťažká a chúlostivá otázka. Nie že by som teraz chcel maľovať nejaké čierne scenáre, ale pre lokálnych politikov je veľmi náročné rozhodovať, či namiesto 30-tisíc pacientov ich zomrie 50-tisíc. A to práve pre to, že u nás nebude tretia dávka.
Jednoducho sa venuje tretiemu svetu v prospech toho, že sa nebudú vyvíjať mutácie, keďže sa preočkuje časť populácie niekde inde.
Je vôbec reálne, že to takto bude naozaj fungovať?
Samozrejme, takto v skratke sa to povedať nedá. Počúvame rôzne argumentácie. Ja osobne som presvedčený o tom, že takéto rozhodnutia, ktoré sú výsostne politické, potrebujú obrovské expertné zázemie. A to preto, aby sme si spočítali, do akej miery nárast ohrozenia u nás povedie k poklesu ohrozenia, ktoré by prichádzalo odinakiaľ. Prípadne do akej miery sa čisto z humanitárneho pohľadu premietne do skutočnej epidemiologickej situácie niekde inde. Pretože tu potom vzniká otázka, či ak v malom štáte narastie počet mŕtvych o niekoľko málo percent, tak sa v dôsledku toho dočká poklesu úmrtnosti iný štát.
Čo si o tom myslíte vy?
Je to mimoriadne ťažký bilančný problém. Opäť zjednodušene povedané – potrebujeme dôkazy pre to, že ak sa vystavíme zvýšenému riziku, tak to naozaj prinesie nejaký efekt. A na to by som asi najprv chcel vidieť dáta. Prirodzene, vo všeobecnej rovine som za to, aby sa globálne preočkovávala čo najväčšia časť populácie. To je v každom prípade najlepšia cesta.
Zrejme sa však na ňu treba dobre pripraviť...
Presne tak. Najprv pre to treba zaistiť podmienky, mať dostatok materiálu a zároveň diskutovať o tom, aké budú napríklad opatrenia v daných krajinách tretieho sveta, aby ten zase nevystavoval riziku Európu a Spojené štáty. Toto všetko sú veci, do ktorých patria aj politické rozhodnutia. Opatrenia v tejto oblasti musia byť technicko-odborné a prijaté na základe skutočných informácií, či tá pomoc vôbec prináša efekt. A musí tu byť aj politická diskusia v rovine, čo za čo, teda ako sa všetci zúčastnení podieľajú na eliminácii vzniknutého rizika.