Svet, ako sme ho poznali ešte pred niekoľkými rokmi, už neexistuje. Najprv ho zmenila pandemická a energetická kríza. Potom pred vyše dvoma rokmi ukončila predstavy o trvalom mieri v Európe invázia ruských vojsk na Ukrajinu, ktorá pokračuje dodnes, pričom čoraz viac ohrozuje i ďalšie štáty. A v októbri minulého roka otriasla svetom teroristická operácia palestínskeho hnutia Hamas v Izraeli, na ktorú židovský štát odpovedal masívnou vojenskou akciou v Gaze. Tá si podľa odhadov palestínskych úradov vyžiadala k dnešnému dňu už viac ako 35-tisíc mŕtvych.
Všetky tieto udalosti prispeli k hlbokej polarizácii sveta a globálnej verejnosti. Kým v prípade vojny u našich východných susedov je rozdelenie viac-menej jasné – Západ až na niektoré výnimky podporuje Ukrajinu v jej boji proti ruskému agresorovi –, Palestína je oveľa zložitejším problémom. Svedčia o tom aj diametrálne odlišné postoje západného sveta. Zatiaľ čo Španielsko, Nórsko a Írsko v utorok uznali samostatný palestínsky štát, čím vyvolali hnev Izraela, ďalšie krajiny na čele s USA stoja rozhodne na strane Tel Avivu.
V nasledujúcich otázkach a odpovediach si prečítajte, ktoré krajiny v októbrovej rezolúcii OSN odmietli odsúdiť hnutie Hamas za teroristický útok v Izraeli, aký je postoj Slovenska k vzniku palestínskeho štátu, ktoré krajiny najnovšie uznali nezávislý palestínsky štát, aj to, či Španieli použili v prípade Palestíny a Katalánska dvojaký meter.
1. Kto v rezolúcii OSN neodsúdil Hamas za teror?
Veľká polarizácia svetového spoločenstva v otázke izraelsko-palestínskeho konfliktu sa prejavila už krátko po vlaňajšom útoku Hamasu. Valné zhromaždenie OSN prijalo koncom októbra rezolúciu, v ktorej Spojené národy vyzvali na humanitárne prímerie v Pásme Gazy. Problém bol ten, že rezolúcia navrhnutá arabskými krajinami neodsúdila Hamas za útok, ktorý si vyžiadal viac ako 1 200 židovských obetí.
Už vtedy sa ukázalo rozdelenie dokonca i západného sveta. Kým za propalestínsky návrh hlasovalo 121 štátov – popri arabských krajinách aj Francúzsko, Belgicko, Írsko či Španielsko –, proti bolo iba 14 krajín. Medzi nimi Česko, Rakúsko, Spojené štáty alebo Chorvátsko. Slovensko sa zdržalo hlasovania – spolu s Nemeckom, Ukrajinou, Fínskom či ďalšími štyrmi desiatkami krajín. „Ja som si želal, aby aj Slovensko hlasovalo proti. Samozrejme, boli tam i štáty, ktoré nehlasovali v náš prospech. Ja to všetko chápem. V Európe máte mnoho krajín s veľkou arabskou populáciou. Politici teda musia konať veľmi opatrne a poriadne zvážiť, ako vôbec chcú hlasovať,“ komentoval vtedy toto hlasovanie izraelský veľvyslanec na Slovensku Eitan Levon.
V tom čase sa pritom len rozbiehala vojenská operácia izraelskej armády v Pásme Gazy, ktorá trvá dodnes. A s pribúdajúcimi obeťami, medzi ktorými boli predovšetkým ženy a deti, sa priazeň svetovej verejnosti pomaly začala odkláňať od židovského štátu. A čoraz viac sa začalo hovoriť o podpore vzniku samostatného palestínskeho štátu.
2. Podporuje Slovensko vznik samostatnej Palestíny?
Najnovším krokom v tomto smere sa v prvej polovici mája stalo hlasovanie Valného zhromaždenia OSN o rezolúcii, ktorá posilnila postavenie Palestíny v rámci Spojených národov a odporučila prijať ju za plného člena tejto organizácie. Výrazne pritom ubudol počet krajín, ktoré sa zdržali hlasovania. Oproti 44 v prípade októbrovej rezolúcie ich bolo už len 25. Proti rezolúcii sa navyše vyslovilo iba deväť krajín – medzi nimi opäť Spojené štáty aj Česká republika.
Naopak, Slovensko sa tentoraz postavilo za posilnenie palestínskeho štatútu. Tým de facto podporilo proces vedúci k vzniku samostatnej Palestíny. „Situácia si vyžaduje neodkladné prímerie a urýchlené mierové riešenie dosiahnuté dialógom a diplomatickou cestou. Podľa Slovenskej republiky sa dvojštátne riešenie ukazuje ako jediné spravodlivé a udržateľné. Len dvojštátne riešenie poskytne perspektívu rovnakých práv, základných slobôd a bezpečnosti tak pre izraelské, ako aj pre palestínske obyvateľstvo,“ uviedol po hlasovaní minister zahraničných vecí Juraj Blanár.
3. Ktoré krajiny najnovšie uznali Palestínu?
Niektoré európske krajiny pritom zašli ešte ďalej – konkrétne Nórsko, Írsko a Španielsko, ktoré uznali Palestínu ako samostatný štát. K formálnemu uznaniu nezávislosti došlo práve dnes. Tieto tri štáty sa tak pripojili k vyše 140 krajinám sveta, ktoré Palestínu formálne uznali už v minulosti. Medzi nimi je aj Slovensko a Česko ako krajiny zrodené po rozpade Československa, ktoré palestínsky štát uznalo 18. novembra 1988.
Tu treba pripomenúť, že v čase studenej vojny podporoval prakticky celý socialistický tábor Palestínu proti izraelským „imperialistom“ a „sionistom“. Vtedajší palestínsky predák Jásir Arafat chodieval na turné po krajinách bloku vedeného Sovietskym zväzom, kde žiadal o podporu. Niekoľkokrát pritom navštívil Prahu aj Bratislavu. Výsledkom týchto Arafatových snáh bolo okrem iného aj to, že Palestínu pár dní po Československu uznali i Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Čína či Sovietsky zväz. Krajiny východne od železnej opony predeľujúcej Európu v 80. rokoch navyše poskytovali Palestínčanom okrem politickej podpory zbrane i vojenský výcvik.
Listiny o uznaní štátnosti odovzdal uplynulú nedeľu nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide predsedovi vlády Palestínskej samosprávy Muhammadovi Mustafovi. Ten sa v pondelok stretol so šéfom Európskej rady Charlesom Michelom či ďalšími predstaviteľmi Európskej únie a jej členských krajín.
Uznanie palestínskej nezávislosti môže vraziť ďalší klin do vzťahov medzi Európou a Izraelom, respektíve jeho podporovateľmi. Izrael už na protest povolal svojich veľvyslancov zo Španielska a z Írska, ako aj z Nórska, ktoré síce nie je členom Európskej únie, ale v diplomatických záležitostiach s ňou úzko spolupracuje.
4. Použili Španieli v prípade Palestíny a Katalánska dvojaký meter?
Tento krok Tel Avivu však spomínané krajiny neodradil od toho, aby svoj zámer dotiahli do konca, a dnes uznali nezávislú Palestínu. „Urobíme všetko pre to, aby sme čím skôr dosiahli trvalé prímerie a následne definitívny mier. Práve na to momentálne zameriavame svoju pozornosť aj diskusie,“ uviedol španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares Bueno po pondelňajšom stretnutí s Muhammadom Mustafom v Bruseli.
Takýto postup v utorok zdôvodnil aj španielsky premiér Pedro Sánchez. „Je to historické rozhodnutie, ktoré má jediný cieľ – pomôcť Izraelčanom a Palestínčanom dosiahnuť mier,“ uviedol šéf madridskej vlády v televíznom príhovore.
Reakcia Tel Avivu nenechala na seba dlho čakať. „Španielsko sa týmto stáva komplicom v podnecovaní genocídy voči Židom a vojnových zločinov,“ napísal izraelský minister zahraničných vecí Israel Katz na sociálnej sieti X.
Zaujímavé pritom je, že Španieli dlhodobo odmietajú uznať nezávislosť Katalánska, ktoré sa o svoju štátnosť usiluje výlučne mierovými prostriedkami vrátane referenda. Za mrežami tak skončilo viacero katalánskych lídrov, ktorých madridská justícia obvinila z terorizmu. Španielsko – spolu so Slovenskom, s Gréckom, Cyprom a Rumunskom – takisto patrí medzi päť krajín Európskej únie, ktoré neuznávajú samostatnosť Kosova. Považujú ho stále za juhosrbskú provinciu. „Ak pridáte pokrytectvo politiky a medzinárodných vzťahov k dvojakému či dokonca trojakému metru morálky Pedra Sáncheza, tak to pochopíte. Španielsko je stále jednou z krajín, ktoré kvôli Katalánsku odmietajú uznať Kosovo. Úplne náhle však uzná Palestínu, pretože Sánchez si myslí, že od toho získa viac, než stratí,“ uviedol pre HN Martí Estruch Axmacher, šéf komunikačného oddelenia katalánskej organizácie Diplocat, podporujúcej kultúru tohto takmer osemmiliónového regiónu.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám -14% na dočítanie.
Zostáva vám -14% na dočítanie.