Svetová zahraničná i bezpečnostná politika zažíva v týchto dňoch a týždňoch najturbulentnejšie obdobie minimálne od konca studenej vojny. Rúcajú sa a opäť nanovo definujú spojenectvá, prekresľujú sa hranice – zatiaľ iba – sfér vplyvu a nikto nevie, čo sa stane zajtra.
Zdá sa, že pod tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý neskrýva čoraz otvorenejšiu náklonnosť voči ruskému lídrovi Vladimirovi Putinovi, obnovuje Európa svoju upadajúcu jednotu. Európskych lídrov – až na malé výnimky – spája podpora adresovaná ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému po tom, ako ho v piatok Trump doslova vyhodil z Bieleho domu.
Zaujímavý je tiež fakt, že takzvaná koalícia ochotných, ktorá združuje zväčša európske štáty pripravené pomáhať Ukrajine aj v prípade ukončenia vojenskej podpory zo strany USA, sa neformuje na pôdoryse Európskej únie, ale skôr NATO. Jednu z hlavných úloh na seba berie Británia, ktorá z EÚ odišla po referende o brexite v júni 2016. Pripája sa aj Nórsko, ktoré síce je členom Severoatlantickej aliancie, ale nie Únie. „Dosiahnutie dobrého výsledku pre Ukrajinu nie je len otázkou dobra a zla. Je to životne dôležité pre bezpečnosť každého tu zúčastneného národa i mnohých ďalších,“ citovali médiá britského premiéra Keira Starmera, ktorý v nedeľu popoludní hostil v Londýne mimoriadny samit zameraný na podporu Ukrajiny. Koalícia ochotných je podľa neho pripravená poskytnúť Kyjevu do budúcnosti bezpečnostné záruky a vyslať na jeho obranu mierové jednotky.
Tandem Londýn – Paríž
Na samit prišli do Británie zhruba dve desiatky lídrov z väčšiny krajín EÚ – chýbal na ňom slovenský premiér Robert Fico či šéf maďarskej vlády Viktor Orbán. Dorazil však generálny tajomník NATO Mark Rutte, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová alebo kanadský premiér Justin Trudeau. Rokovania viedol Starmer, po ktorého ľavici sedel Zelenskyj, napravo zase francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 69% na dočítanie.
Zostáva vám 69% na dočítanie.