Vývoj politickej situácie v Srbsku, ktoré sa zmieta medzi proruskými a proeurópskymi vplyvmi, zaujíma aj Slovensko. Práve v tejto krajine totiž žije viac ako 40-tisíc obyvateľov, ktorí sa hlásia k slovenským koreňom. A aj oni sa v poslednom čase čoraz častejšie stávajú cieľom nacionalizmu.
Slováci, ktorí na takzvanú dolnú zem začali prichádzať v 18. storočí, si v Srbsku vybudovali jednu z najväčších krajanských komunít mimo Slovenska. Najviac ich žije vo Vojvodine, predovšetkým v mestách a dedinách ako Báčsky Petrovec, Kovačica či Stará Pazova. Mnohé obce sú tu takmer identické s našimi dedinami. V rodinách medzi sebou bežne hovoria po slovensky, ulice majú slovenské názvy a praktizujú sa tradície a zvyky typické pre nás.
Napätie medzi Slovákmi
Dolnozemskí Slováci organizujú folklórne festivaly a kultúrne podujatia. Vo Vojvodine fungujú školy, kde sa vyučuje v slovenskom jazyku. Na prvý pohľad sa preto môže zdať, že slovenská komunita je stabilná, pevne zakorenená a súdržná.
Nie vždy je to však tak, čo ukázali aj nedávne udalosti počas Slovenských národných slávností vo Vojvodine, kde došlo k sérii konfliktov – nielen medzi Srbmi a Slovákmi, ale aj medzi Slovákmi navzájom. Slovenská menšina je totiž do značnej miery rozdelená vo svojich názoroch na politickú situáciu v Srbsku. Toto rozdelenie odráža generačné rozdiely a prispieva k napätej situácii v rámci komunity. „Jedna časť sa snaží byť kritická a aktívna – upozorňuje na netransparentnosť, korupciu a autoritárske praktiky súčasnej vlády a prezidenta Aleksandara Vučiča. Najmä mladšia generácia sa nebojí pomenovať problémy a hľadať alternatívy. Druhá skupina nahlas a otvorene podporuje Vučiča a Srbskú pokrokovú stranu (SNS), z ktorej prezident vzišiel. Táto časť Slovákov dokonca už dávnejšie vstupuje do straníckych štruktúr SNS,“ vysvetľuje pre HN Vladimíra Dorčová-Valtnerová, šéfredaktorka dvojjazyčného portálu Storyteller so sídlom vo vojvodinskej obci Maglič.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 70% na dočítanie.
Zostáva vám 70% na dočítanie.