Turbulencie na geopolitickej mape prinášajú zmeny aj v zameraní slovenských exportérov. V období pretrvávajúcej globálnej neistoty poznačenej decentralizáciou trhov, vojnovými konfliktmi, obchodnými bariérami či spomaľovaním ekonomiky v EÚ čoraz viac z nich hľadá odbyt mimo tradičných európskych trhov. Aj keď väčšina nášho exportu stále smeruje na západoeurópske trhy, firmy sa čoraz častejšie pozerajú aj na vzdialenejšie a menej rozvinuté regióny.
Práve tejto téme sa venuje septembrový diel seriálu Chcem byť exportér, ktorý HN pripravujú v spolupráci s Eximbankou. Tá v jednotlivých fázach minulého roka uskutočnila medzi slovenskými exportérmi prieskum záujmu o jednotlivé trhy. Zúčastnilo sa na ňom 112 ekonomických subjektov z rôznych odvetví. Zastúpené tu boli veľké spoločnosti, ako aj menšie a stredné podniky z celého Slovenska.
Záujem o Ukrajinu
Pravidelný prieskum Eximbanky jednoznačne ukazuje, že správanie tradičných exportérov sa postupne mení. Záujem stúpa najmä o Ukrajinu – prejavilo ho 19 percent respondentov. Naši východní susedia sa zaradili medzi prioritné trhy najmä vďaka rozsiahlym potrebám obnovy, predovšetkým v oblasti energetickej infraštruktúry, ako aj v ďalších strategických sektoroch. Tento trend nadväzuje na snahu európskych krajín podporiť hospodársku stabilitu a rozvoj Ukrajiny.
Po krajine, ktorá sa už viac ako 3,5 roka bráni ruskej agresii, nasledujú vzdialenejšie trhy. Subsaharská Afrika, konkrétne Uganda či Keňa, láka 16 percent respondentov. Západný Balkán, hlavne Srbsko alebo Bosna a Hercegovina, je zaujímavá pre 15 percent firiem. Trhy južnej a Juhovýchodnej Ázie zaujímajú 13 percent a Latinská Amerika deväť percent exportných spoločností.
Menej atraktívny je s piatimi percentami región Blízkeho a Stredného východu vrátane severnej Afriky. Kaukaz a Stredná Ázia priťahujú tri percentá vývozcov. Firmy tu pri expanzii narážajú na nedostatok kontaktov a finančného zabezpečenia, ako aj na celkovú neznalosť daných teritórií.
Spomínané čísla v každom prípade naznačujú, že firmy sú napriek niektorým počiatočným problémom čoraz viac pripravené vstupovať aj na geograficky a kultúrne vzdialenejšie trhy, ak v nich dokážu rozpoznať reálny obchodný potenciál.
Bariérou je neistota
Pri snahe preniknúť na menej tradičné zahraničné trhy čelia podniky viacerým výzvam. Najčastejšie uvádzanou prekážkou je problém s identifikáciou odberateľov a nadviazaním lokálnych kontaktov – uvádza ho 24 percent respondentov.
Mimoriadne dôležitú úlohu tu zohráva ekonomická diplomacia. Miestna znalosť prostredia a vytváranie dôveryhodných kontaktov totiž patria medzi rozhodujúce faktory pri budovaní diplomatických a ekonomických vzťahov.
Ďalším z kľúčových aspektov je potreba dodatočných finančných zdrojov a zabezpečenie zmluvných vzťahov, ktoré identifikovalo 22 percent opýtaných firiem. Asi 13 percent respondentov uviedlo, že má príliš málo informácií o možnostiach prieniku na trhy rozvojových krajín a o ich potrebách. Ide predovšetkým o nedostatok relevantných dát o dopyte, odvetvových príležitostiach, regulačnom prostredí či o miestnych špecifikách podnikania.
Firmy poukazujú aj na vysoké politické, ekonomické a bezpečnostné riziká v rozvojových krajinách. Eximbanka preto ponúka nástroje na riadenie rizík, ako je napríklad exportné poistenie či záruky, ktoré pomáhajú znižovať riziko podnikania na nestabilných trhoch.
Až 72 percent exportérov uvádza, že dokáže vstúpiť na trhy rozvojových krajín bez potreby formovania obchodných partnerstiev. Tento prístup poukazuje na ich dostatočné vnútorné kapacity a na skúsenosti, ktoré im umožňujú efektívne pôsobiť aj v náročnom prostredí.
Ďalších 21 percent považuje spoluprácu za nevyhnutnú a využíva subdodávky, konzorciá, joint venture alebo akvizície. Partnerstvá im pomáhajú lepšie zvládať riziká, získať lokálne znalosti a otvárať prístup na náročné trhy, ktoré sú často charakteristické politickou alebo ekonomickou nestabilitou.
Slováci môžu uspieť
Generálny riaditeľ Eximbanky Rastislav Podhorec tvrdí, že slovenskí exportéri majú dostatočné know-how a kapacity uspieť aj mimo tradičných trhov. „Okrem kvality dodávok si to však vyžaduje aj dostatočnú pripravenosť a zabezpečenie či spoľahlivých partnerov, a to najmä na trhoch s vyššou mierou rizika. Eximbanka dokáže aj vďaka využitiu nástrojov EÚ podporovať rozvojové projekty, znižovať riziká a posilňovať konkurencieschopnosť našich podnikov,“ dopĺňa Rastislav Podhorec.