StoryEditor

Zabudnutá dohra Veľkej vojny: Američania bojovali v Rusku niekoľko mesiacov, plány im nevychádzali

13.03.2022, 08:05
Američania sa vylodia v prístave Archangeľsk a smerujú na juh. Ďalší vojaci pod vlajkami s hviezdami a pruhmi postupujú pozdĺž železnice od Vladivostoku. V čase vojny na susednej Ukrajine a nebývalej eskalácie napätia medzi silami NATO a Ruskom by takéto správy vyznievali nebezpečne, priam fatálne. V každom prípade v roku 1918 boli skutočnosťou a na ruskom území naozaj bojovali americké expedičné sily. Táto málo známa historická epizóda pritom súvisí tak trochu aj s našimi vojenskými dejinami.

Vojaci z novej svetovej veľmoci tvorili v Rusku v čase občianskej vojny dve zoskupenia. Americké expedičné sily na Sibíri pod velením generálmajora Williama S. Gravesa, veterána bojov na Filipínach zo začiatku 20. storočia, mali takmer osemtisíc dôstojníkov a vojakov.

Početne slabšie boli sily postupujúce zo severoruského prístavu Archangeľsk. Na vojenskej kampani, ktorá do dejín vošla aj pod názvom Expedícia ľadových medveďov, sa podieľalo okolo päťtisíc mužov.

Dnes, s odstupom jedného storočia, sa viacerí vojenskí historici zhodujú, že zapojiť v roku 1918 amerických vojakov do diania v Rusku bolo azda najhorším rozhodnutím prezidenta Woodrowa Wilsona.

Rusko patrilo koncom prvej svetovej vojny i po ukončení globálneho konfliktu k nepokojným oblastiam sveta. Základným cieľom Američanov preto bolo pripojiť sa k Britom a Francúzom a zachrániť vojenský materiál, pôvodne určený armáde už neexistujúceho cárskeho impéria, bývalého spojenca štátov Dohody, teda aj USA.

Téma

​Nepriateľskí Nemci sa totiž nachádzali pomerne hlboko v ruskom území, navyše si na cenný tovar brúsili zuby aj boľševické sily. Spojenci boľševikom nedôverovali, už aj preto, že uzavreli mierovú zmluvu s centrálnymi mocnosťami na čele s Nemeckom.

Zároveň mali chlapi zo zámoria pomôcť československým legionárom, nachádzajúcim sa vo veľmi ťažkej situácii, keďže bojovníci od Vltavy či spod Tatier zvádzali svoj heroický boj o Transsibírsku magistrálu. V neposlednom rade Američania a ich spojenci, nielen Briti a Francúzi, ale aj Japonci, Taliani, Srbi, Poliaci či Gréci, plnili morálnu úlohu ako podpora ruským protiboľševickým „bielym“ vojskám.

Spojenci živili nádej, že v prípade víťazstva bielogvardejcov by sa Rusko znova zapojilo do vojny s Nemeckom, ktoré ani na jeseň 1918 ešte stále nezložilo zbrane.     

Zmena plánu

Keď vojaci 85. divízie americkej armády ukončili v Michigane svoj výcvik a smerovali na západný front, mnohých čakalo veľké prekvapenie. Na základe dohody medzi prezidentom Wilsonom a generálom Johnom J. Pershingom dostali príslušníci 339. pešieho pluku, ale aj niektorých ženijných a technických jednotiek nový rozkaz.

Príslušníci 31. pluku sa premiestňujú v okolí Vladivostoku, situácia na Ďalekom východe bola často veľmi neprehľadná. Príslušníci 31. pluku sa premiestňujú v okolí Vladivostoku, situácia na Ďalekom východe bola často veľmi neprehľadná. Wikimedia Commons

​Nečakala ich rokmi ničivej vojny zdevastovaná západná Európa, svoje životy mali nasadzovať oveľa ďalej, až tesne pod polárnym kruhom.

Američania absolvovali v Anglicku ďalší výcvik, dostali výzbroj v podobe ruských zbraní a 4. septembra 1918 sa začali vyloďovať v strategicky dôležitom prístave Archangeľsk pri Bielom mori, ktorý mesiac predtým dostali pod svoju kontrolu Francúzi, Briti a „bieli“ Rusi.

„Toto je naozaj Bohom zabudnutá diera. Nikdy som nezažil takú zmes tých najrôznejších pachov. Ľudia sú tu špinaví a asi vyhladovaní na smrť,“ zapísal si do denníka poručík Charles Ryan, armádny účtovník.

Spojencom však plány od začiatku nevychádzali, ich hlavná úloha, teda...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
16. máj 2022 20:57