Cestou tretej triedy medzi Zborovom, Stebníkom a Stebníckou Hutou v okrese Bardejov iba občas prejde auto. Čarovná poloha malého vojenského cintorína povedľa okrajovej komunikácie, na miernom lúčnom svahu pod zalesnenými oblými vrchmi, ešte viac vynikne vďaka tichu a jesennému počasiu. Miernemu, no sústavnému mrholeniu a korunám starých stromov hrajúcich tými najrôznejšími farbami.
Pred vyše storočím sa v okolitých horách pohybovali tisíce vojakov – chlapov v uniformách ruského cárskeho impéria i mnohonárodnostnej podunajskej monarchie. Ich život idylu vonkoncom nepripomínal, dejinné okolnosti a záujmy vrcholových predstaviteľov vtedajších mocností ich postavil proti sebe v jatkách prvého vojnového roka.
Pochovaní spolu
Prechádzame sa medzi drevenými krížmi, tie „klasické“ s jedným brvnom pripomínajú padlých rakúsko-uhorských vojakov, ostatné kríže sú pravoslávne a patria spomienke na ruské obete prvej svetovej vojny. Znepriatelení bojovníci teda odpočívajú spoločne, bez rozdielu pôvodu, na jednom mieste.
Niektoré hroby nesú aj označenia a prinášajú strohé informácie o pochovaných, napríklad „5 neznámi ruskí vojaci“ či „ruskí dôstojníci pešieho pluku 176 Svaradov Arteniev a Kuik Karpf“.
„Na území severovýchodného Slovenska pochovali okolo 50-tisíc obetí prvej svetovej vojny. Po druhej svetovej vojne však tieto cintoríny upadali do zabudnutia, chátrali, niektoré, žiaľ, úplne zanikli,“ ozrejmuje Martin Drobňák z Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy.
Práve členovia tejto organizácie sa významne pričinili o rekonštrukciu i spopularizovanie týchto cenných pietnych miest, pred viac než storočím navrhnutých profesionálnymi architektmi a esteticky zasadených do okolitej krajiny. Na cintoríne pri Stebníku našlo svoje miesto posledného odpočinku presne 189 vojakov. Ležia v samostatných, skupinových, ale aj masových hroboch.
Vďaka znalcom vojnových reálií z KVH Beskydy put...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.