Americkú neutralitu ukončili ponorky a telegram, USA napokon z prvej svetovej vojny profitovali najviac

Takmer tri roky, od vypuknutia vojny v roku 1914, zachovávali Američania neutralitu a v zmysle svojej doktríny izolacionizmu sa do konfliktu, ktorý sa rozpútal a prevažne aj prebiehal na európskom kontinente, nechceli zapojiť.

Presnejšie, nechceli sa doň zapojiť vojensky. Finančne, formou úverov, i materiálne Washington štáty Dohody (najmä Francúzsko a Veľkú Britániu) podporoval a peniaze k nim prúdili aj z amerických bánk.

Už na jar 1915 však mala americká neutralita namále. Keď začiatkom mája nemecká ponorka potopila britský parník Lusitania a zahynulo pri tom takmer 1 200 ľudí (medzi nimi 128 Američanov), verejnosť v USA bola pobúrená a začali sa ozývať hlasy podporujúce vstup do vojny.

Biely dom proti útoku ostro protestoval, no krajina si neutrálny status naďalej zachovala. A prezident Woodrow Wilson vyhlasoval, že to tak zostane.

„K novému zvoleniu v roku 1916 mu pomohlo aj heslo 'Uchránim vás od vojny'. Ani on nechcel rozbíjať staré usporiadanie Európy a prihováral sa za 'mier bez víťazov',“ pripomína v knihe Dejiny 20. storočia historik Paul Johnson.

O tom, či to Wilson myslel s neutralitou úprimne, sa dá polemizovať. Určite si totiž uvedomoval, že po vojne sa rozloženie síl zmení a Amerika, síce hospodársky silnejšia (aj vďaka vývozu potravín, surovín a zbraní do štátov Dohody), no neutrálne USA, sa môžu v medzinárodnej politike ocitnúť na vedľajšej koľaji.

Woodrow Wilson síce v roku 1916 obhájil prezidentský post aj vďaka sloganu, že Američanov uchráni od vojny, zároveň si však uvedomoval, že vstup do globálneho konfliktu by Spojeným štátom mohol priniesť viac pozitív než negatív. Wikimedia Commons

​Nehovoriac o tom, že v prípade víťazstva Nemecka a jeho spojencov by sa ťažko dostávali k splateniu úverov, ktoré dohodovým krajinám poskytli.

Lenže aj keby prezident chcel, hoci v rozpore s volebným sľubom, aby Spojené štáty do konfliktu vojensky vstúpili, musel by si k tomu nakloniť verejnosť. A jej drvivá väčšina zastávala izolacionistický postoj.

Rozhodneme to na mori

Zmenili to napokon Nemci. Na rozhodujúcu pozemnú ofenzívu nemali na prelome rokov 1916 s 1917 dostatočné kapacity, a tak sa sústredili na more. Jednak im britská námorná blokáda spôsobovala čoraz väčšie hospodárske problémy a zároveň boli presvedčení, že účinnou akciou sa im ju podarí nielen prelo...