Pred sto rokmi sa začal jeden z najväčších vojenských konfliktov, ktorý z európskej prerástol do vojny svetovej. Jeho dôsledkom boli milióny mŕtvych, zranených či zmrzačených ľudí, obrovské materiálne škody, no aj nová mapa Európy.
Prvá, alebo ako sa až do 50-tych rokov 20. storočia nazývala, Veľká vojna, vypukla 28. júla 1914. Vtedy Rakúsko-Uhorsko po dohode s Nemeckom vypovedalo vojnu Srbsku. Zámienkou bol atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d'Este, ktorý 28. júna 1914 spáchal v Sarajeve člen srbskej skupiny Mladá Bosna a organizácie Čierna ruka Gavrilo Princip.
Chytenie Gavrila Principa po atentáte na urodzený pár. Snímka: archív
Nasledovala sériová reakcia v podobe vzájomného vyhlásenia vojny medzi štátmi združenými v dvoch blokoch: Trojspolku (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko) a v Trojdohode (Veľká Británia, Francúzsko a Rusko). Za skutočnú príčinu vojny označujú historici snahu o nové rozdelenie kolónií, nevyriešené problémy na Balkáne, ekonomický vývoj a zvýšené národné a sociálne napätie vo vnútri Európy.
Slováci na všetkých frontoch
Konflikt si včera pripomenuli aj v Banskej Bystrici, kde si položením vencov a spoločnou modlitbou priblížili všetky obete vojny v tomto meste i na celom svete. Veľká vojna sa začala 28. júla 1914 a účastníci spomienky ju označili za „olektívnu samovraždu" Európy. Spomienku na obete vojny zorganizoval sedemčlenný klub nezávislých poslancov mesta Banskobystrická alternatíva (BBA). Predseda klubu BBA Pavol Katreniak uviedol, že jeho starý otec bol vojakom povestného 16. uhorského kráľovského honvédskeho pešieho pluku, ktorý sídlil v Banskej Bystrici. „Starý otec, ktorý slúžil v pešom pluku, nám hovorieval, že aj v ťažkým podmienkach a veľkom utrpení, aké zažil na fronte, bolo možné uchovať si česť." Ako Katreniak spomenul, jeho starý otec slúžil v pluku spolu so svetoznámym architektom Ladislav Hudecom, ktorý pochádzal z Banskej Bystrice. Jeho 22-poschodový Park Hotel z roku 1934 bol prvým mrakodrapom v Šanghaji a desaťročia aj najvyššou budovou v Ázii.
V 1. svetovej vojne aktívne bojovali aj Slováci - či už na strane rakúsko-uhorskej armády, alebo (najmä v posledných rokoch vojny) na strane dohodových štátov a neskôr v samostatných česko-slovenských légiách. Aj vďaka týmto jednotkám sa na konci vojny Slováci ocitli na strane víťazných štátov a na troskách niekdajšej monarchie mohlo vzniknúť aj samostatné Československo.
Prečítajte si, kde všade bojovali Slováci počas 1. svetovej vojny.
Zákopy na západe a karpatská zima u nás
Vojnový konflikt sa odohrával prevažne na území Európy, v Rusku, na Blízkom východe, v Afrike a na oceánoch. Na strane Trojspolku vstúpilo do bojov aj Bulharsko a Rumunsko, ktoré takisto ako Taliansko neskôr prešlo na stranu Trojdohody. Turecko sa zapojilo do vojny po boku Nemecka a Rakúsko-Uhorska 30. októbra 1914. Ku krajinám Trojdohody sa postupne pridali Japonsko, USA, Austrália a Nový Zéland. Hlavnými frontmi boli západný (na francúzsko-nemeckych hraniciach), východný (na uhorsko-ruských hraniciach) a južný (na taliansko-uhorských hraniciach).
Nemecko rátalo od začiatku s vojnou proti Francúzsku a Rusku. S týmto cieľom malo vypracovaný plán tzv. bleskovej vojny (blitzkrieg), ktorý však na západnom fronte stroskotal na tuhom odpore francúzskych vojsk na línii medzi Sedanom a Verdunom. V polovici septembra 1914 po bitke na rieke Marne sa front zastavil a nemecký útok sa premenil na zdĺhavú zákopovú vojnu. V tom čase na východnom fronte ruské vojská neočakávane zaútočili na Východné Prusko a postupovali k Baltskému moru. Veliteľovi východného frontu Paulovi von Hindenburgovi sa podarilo po víťaznej bitke pri Tannenbergu vytlačiť Rusov z celého Východného Pruska. Napriek tomuto úspechu bolo jasné, že „blitzkrieg" sa už nepodarí uskutočniť.
Dôsledky bojov na východnom Slovensku v obci Chotča. Snímka: regionalnedejiny.sk
Medzitým ruské vojská na tzv. haličskom fronte v novembri 1914 prenikli za Karpaty na územie východného Slovenska a obsadili východoslovenské mestá Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Sninu a Humenné. Až s pomocou nemeckých vojsk sa podarilo Rakúsko-Uhorsku zatlačiť ruskú armádu za Karpaty a od konca roku 1914 aj na východnom fronte prešla vojna na určitý čas do zákopov. Na srbskom fronte sa rakúsko-uhorským vojskám podarilo v decembri 1914 dobyť Belehrad, ale čoskoro ich srbské vojská vytlačili až za srbské hranice. V prvých mesiacoch vojny sa tak Trojspolku nepodarilo realizovať jeho strategické plány, pretože musel bojovať súčasne na niekoľkých frontoch.
Viedenčania chodili električkou do Prešporka skupovať zásoby
Hoci zima na prelome rokov 1914 a 1915 bola jediným obdobím, kedy sa bojovalo bezprostredne na území Slovenska, vojna sa ho dotýkala. Nielen povinnými odvodmi do rakúsko-uhorskej armády, ale aj v role dôležitého zázemia pre Rakúsko-Uhorska. „Išlo o najmä o južné oblasti. No napríklad aj Záhorie bolo tradične zásobovacím centrom pre Viedeň a jej predmestia,“ hovorí Gabriela Dudeková z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Severné regióny ako Orava alebo Kysuce boli veľmi chudobné a neboli skutočným zásobovacím zázemím. Podobne ako bojmi postihnuté oblasti východného Slovenska. Podľa Dudekovej sa s dĺžkou trvania vojny zásobovanie aj na našom území zhoršovalo. „Boli stanovené presné dávky potravín na jedného vojaka a z nich sa odvodili podobné kvóty aj pre civilné obyvateľstvo. Na základe nich sa stanovilo, koľko vagónov potravín majú dodať jednotlivé župy. Tie sa zo zásobovacích centrál distribuovali do regiónov, kde sa prostredníctvom potravinových lístkov prideľovali, alebo predávali obyvateľom,“ dodala Dudeková.
Každodenná vojna. Takto prežívali konflikt na Slovensku mimo frontovej línie
Po roku 1916 už ani najúrodnejšie regióny nedokázali zásobovať vlastné obyvateľstvo a plniť povinné vojenské dodávky. Hlad sa však prejavil najmä v priemyselnom Rakúsku, ktoré bolo odkázané na potravinové dodávky z Uhorska. „Viedenčania často chodili počas vojny električkou do Prešporka, dnešnej Bratislavy, kde na čiernom trhu skupovali nedostatkový tovar za vysoké ceny. Ten potom dovážali do hlavného mesta monarchie aj vo veľkom,“ upozornila Dudeková.
Takzvaná viedenská električka pred vtedajším hotelom Savoy (dnes Carlton) v Bratislave v roku 1915. Snímka: archív
Od roku 1917 sa však už naplno prejavila ekonomická kríza. „Pokračovala obrovská inflácia. Vzrástli rozdiely medzi chudobnými a najbohatšími. Nútené odriekanie a prehĺbenie rozdielov v spoločnosti bolo najväčším dôvodom sociálnej nespokojnosti. Do veľkej miery to postihlo aj stredné vrstvy, ktoré bývali najväčšou oporou štátu a jeho administratívy,“ povedala slovenská historička.
Verdun a Somma sa premenili na krvavé jatky
Na vojnovom poli pokračovali v rokoch 1915-1916 boje so striedavými úspechmi na obidvoch stranách. Do vojny proti svojim bývalým spojencom v Trojspolku vstúpilo aj Taliansko, a tak vznikol južný - taliansky front. Nemecko sa rozhodlo zmeniť strategický plán vedenia vojny a v lete 1915 uskutočnilo rozhodujúci útok na východnom fronte. Ruská armáda bola vytlačená z Poľska, Litvy, z časti Lotyšska a Bieloruska. Úplne poraziť ruské vojská sa však Nemecku nepodarilo. Rok 1916 bol charakterizovaný úsilím Dohody rozhodnúť vojnu vo svoj prospech. Do histórie vošla bitka o Verdun, kde Francúzi stratili zhruba 315 000 a Nemci 281 000 vojakov, a najkrvavejšia bitka v dejinách prvej svetovej vojny na rieke Somme. Na oboch stranách v nej padlo viac ako 1,3 milióna vojakov.
Príbehy Slovákov, ktorým vojna obrátila život naruby
Veľkej Británii sa podarilo koncom mája 1916 poraziť nemecké loďstvo v námornej bitke pri Jutskom polostrove. Dohoda bola úspešná aj v Tichomorí a Afrike, kde obsadila skoro všetky nemecké kolónie, Británia vytlačila nemecké a turecké vojská z arabských krajín. Zásadný obrat vo vojne nastal v roku 1917. Do vojny proti Nemecku vstúpili 2. apríla 1917 Spojené štáty americké. V Rusku sa 7. novembra 1917 po víťazstve tzv. Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR) dostali k moci boľševici. Nová vláda sa Dekrétom o mieri obrátila na všetky bojujúce strany s výzvou uzavrieť mier. Na výzvu zareagovali iba Nemecko a Rakúsko-Uhorsko, ktoré pochopili ponuku ako kapituláciu Ruska. Dňa 3. marca 1918 v Breste boľševická vláda podpísala s Nemeckom tzv. brestlitovský mier, na základe ktorého sa Rusko vzdalo Fínska, pobaltských štátov, Poľska a Ukrajiny. Tým východný front prestal existovať.
Z bleskove sa rýchlo stala zdĺhavá zákopová vojna. Snímka: archív
Víťazi a porazení. K tým prvým sme sa zaradili aj my
Rok 1918 bol záverečným obdobím vojenských operácií na fronte. Nemci začali svoju poslednú ofenzívu, prenikli až k Parížu vo Francúzsku, ale francúzske a americké vojská ich zatlačili až za Siegfriedovu líniu - líniu obranných pevností a protitankových prekážok, postavených ako časť Hindenburgovej línie v rokoch 1916-1917 v severnom Francúzsku.
Nemci pochopili, že prehrali vojnu. Stroskotala aj rakúsko-uhorská ofenzíva v Taliansku v októbri 1918. Rakúsko-Uhorsko podpísalo prímerie s Dohodou 3. novembra 1918 vo Villa Giusti pri Padove a 11. novembra toho roku rakúsky cisár Karol I. podpísal abdikačnú listinu, čím sa Rakúsko-Uhorsko definitívne rozpadlo. Osamotené Nemecko 11. novembra 1918 podpísalo prímerie v Compiegnskom lese, čím sa prvá svetová vojna oficiálne skončila. Dňa 28. júna 1919 bola podpísaná tzv. Versaillská zmluva, ktorá určila povojnové usporiadanie Európy a snažila sa zabrániť ďalšej vojne. Nemecko bolo vyhlásené za hlavného vinníka vojny, stratilo všetky kolónie i štáty Alsasko a Lotrinsko, ktoré pripadli Francúzsku a malo nahradiť všetky škody spôsobené vojnou.
Zbohom zbraniam. Takto zmenila 1. svetová vojna svet
Pre Slovensko mala vojna jedno pozitívne vyústenie - vďaka kombinácii diplomatického snaženia československých politikov v zahraničí a vojenských jednotiek v podobe légií bol 28. októbra 1918 vyhlásený vznik Československa.
Československo muselo o svoje územie bojovať aj po skončení 1. svetovej vojny. Prečítajte si príbeh Slovenskej republiky rád, ktorá prežila len tri týždne. Málo známy osud „štátiku“, ktorý občanom znárodnil aj bicykle.