Tmavovlasé hnedooké chlapča stretne na prechádzke s otcom miestneho farára. Ten sa pri ňom pristaví, pohladí ho po hlave a poznamená, že je taký výborný žiak, že by sa raz mohol stať biskupom. Ambiciózny chlapec ho razom vyvedie z omylu: Nie biskupom. Ja raz budem pápežom!
Tým otcom bol Nikodém Husák a vizionárskym chlapcom jeho syn Augustín. Pamätné stretnutie sa odohralo v bratislavskej Dúbravke a sám Husák si naň často so žartom spomínal, keď chcel pobaviť prítomnú spoločnosť.
Štátnik, politik, ústavný právnik, novinár, intelektuál a československý socialistický prezident (bol ním od 29. mája 1975 do 10. decembra 1989, pozn. red.) sa narodil 10. januára 1913 v rodine Nikodéma Husáka a jeho manželky Magdalény, rodenej Fratričovej. Pokrstili ho ako Augustína a toto krstné meno používal na všetkých oficiálnych dokumentoch až do roku 1945.
V pätnástich mesiacoch prišiel o matku, ktorá podľahla tuberkulóze. O pár mesiacov neskôr musel narukovať na front aj otec Nikodém.
Prvé roky tak malý „Gustík“ trávil u babičky z otcovej strany v bratislavskej Dúbravke. So starostlivosťou o brata pomáhali aj jeho staršie sestry Katarína a Štefánia. Otec sa z vojny po štyroch rokoch síce vrátil, no so zranenou hlavou a rukou ako invalid. Do muničnej továrne na Patrónke, kde pôvodne pracoval pred vojnou, ho už nevzali.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
