Piaty septembrový večer roku 1944 sa na vojenskom letisku v pobaltskej Rige chystalo k odletu veľmi neobvykle vybavené dopravné lietadlo Arado 232. Malo tlmiče na motoroch, vrtule mali tichšie drevené lopatky, matná čierna farba kryla všetky spodné a bočné plochy. Za nočného letu na konci druhej svetovej vojny bolo také lietadlo takmer „neviditeľné“. Štvormotorový nemecký jednoplošník mal v nákladnom priestore motocykel s postranným vozíkom plným kufrov, balíkov a škatúľ.
Keď 35-ročný Peter Ivanovič Tavrin nastupoval do lietadla v sovietskej plukovníckej uniforme ovešanej metálmi, major SS a veliteľ špeciálnych operácií v oblasti Rusko-sever Otto Kraus ho na rozlúčku povzbudivo potľapkal po ramene.
Otrávené náboje
Sovietska protiletecká obrana však nenápadné lietadlo postrehla a keď jeden z motorov dostal zásah, musela posádka bleskurýchlo pristáť – 150 kilometrov pred ...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.