Kto by sa nechcel vrátiť do čias hier a nezrelých malín, orosených koľajníc, maskáčových búnd, ohnutých lyžíc a kúskov igelitu pre prípad, že by nad ránom prišiel dážď...
Aj ja som vďačný ako mach v daždi, že som mohol byť súčasťou trampského hnutia, ktoré sa pred viac ako sto rokmi zrodilo tu, v strede Európy, a za tie roky ovplyvnilo milióny Čechov a Slovákov. Nešlo len o vplyv na bežný život, ale o celkom zásadný sociokultúrny fenomén, ktorý sa nezmazateľne zapísal do architektúry, literatúry, výchovy, športu, výtvarného umenia, filmu a, samozrejme, hudby.
A nemusí ísť priamo o trampské piesne bratov Ryvolovcov či Wabiho Daňka alebo o folk bratov Nedvědovcov a Žalmana, z tejto liahne vyšli aj muzikanti ďalších žánrov, od Karla Gotta po Davida Kollera. Alebo umelci ako maliar Zdeněk Burian. Tí všetci v mladosti trampovali.
Aj my sme ako chlapci začínali v Zapomenutém údolí, ktoré sa ťahalo pozdĺž Křešického potoka od Drahňovických mokradí až k rieke Sázave. Nielenže tu stáli a stále stoja výborne zachované zruby patriace do osady Kanada, z ktorých sú dnes v podstate chaty, ale boli tu aj dve-tri nocľahárne, kde mohol zadarmo zložiť hlavu každý, kto sa túlal okolo.
Neskôr sme si dokonca postavili vlastný zrub v posázavskom Údolí raků neďaleko Číhošte, kde je údajne stred republiky. Všetko toto odvial čas, táboriská aj zruby zanikli a zostali len spomienky.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 93% na dočítanie.
Zostáva vám 93% na dočítanie.
