V noci z 9. na 10 marca 1945 sa v Tokiu rozpútalo peklo. Rozsiahlemu leteckému útoku amerických bombardérov padlo za obeť viac než stotisíc ľudí.
Do dejín sa tento nálet zapísal ako najničivejší letecký útok konvenčnými prostriedkami počas druhej svetovej vojny, hoci dodnes zostáva do istej miery v tieni zvrhnutia atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki.
Na Tokio v spomínanú noc zaútočili viac než tri stovky amerických bombardérov B-29 Superfortress, ktoré vzlietli zo základní na Guame, Saipane a Tiniane. Dohromady na mesto zhodili približne 1 600 ton zápalných bômb.
Na zemi sa rozpútalo doslova peklo. Dielu skazy významne pomohol silný vietor, ktorý sa krátko pred náletom v metropole zdvihol a prispel k šíreniu plameňov. Tie postupne zdevastovali celé mestské štvrte, tvorené prevažne drevenými domami. Podľa spomienok preživších vyschli v dôsledku vysokej teploty menšie vodné toky, vo väčších voda vrela a železné konštrukcie sa tavili. Niektoré informácie hovoria, že v cieli útoku mohla teplota prekročiť až 1000 stupňov Celzia.
Miestne hasičské zbory nedokázali efektívne reagovať, keďže väčšina mužskej populácie bola na fronte. Počas niekoľkohodinového požiaru ľahlo popolom viac než 25-tisíc domov v centre Tokia, na ploche takmer 40 štvorcových kilometrov. Viac než milión obyvateľov prišlo o strechu nad hlavou.
Dôsledky náletu boli katastrofálne. Komu sa pred plameňmi nepodarilo uniknúť hneď na začiatku, nemal prakticky nádej na záchranu. Keď sa podarilo požiare uhasiť, celá oblasť bola pokrytá tisíckami spálených tiel. Ďalšie plávali v riekach, do ktorých vo vidine záchrany pred ohňom mnohí ľudia naskákali, no napokon sa vo vode doslova uvarili.
Oficiálne údaje hovorili o 83 tisícoch mŕtvych, historici sa ale zhodujú, že obetí bolo v skutočnosti viac než 100-tisíc.
Cieľom tejto i ďalších operácií bolo zlomiť morálku japonského protivníka, zničiť továrne v mestských obytných štvrtiach a prispieť k rýchlejšiemu ukončeniu druhej svetovej vojny. Mesiac pred náletom na Tokio sa cieľom útoku stalo Kobe, neskôr Američania podobným spôsobom zbombardovali aj Nagoju, Osaku a ďalšie mestá. Práve ničivosť útokov, ktorá mala za následok vysoký počet obetí z radov civilného obyvateľstva, však vyvolala silnú kritiku.
