Víťazstvo, ktoré ohromilo svet: Na ovládnutie západnej Európy stačilo Hitlerovi 39 dní

Je to ako zlý sen. Už viac než mesiac dostáva sebavedomie hrdých Francúzov jeden tvrdý úder za druhým. Verili, že ich pred nemeckým útokom ochráni mohutná línia opevnenia, nepriateľ ju však obišiel. Verili tiež, že ich armáda je pomaly najsilnejšou na svete, tá však od Wehrmachtu dostáva jednu lekciu za druhou a Nemci poľahky prenikajú čoraz hlbšie do vnútrozemia. V ich rukách je nielen Paríž, ale prekročili už dokonca Loiru a smerujú k Lyonu.

Francúzsko sa zmieta v predsmrtných kŕčoch, mnoho ľudí však stále verí v obrat. Ich nádej nabrala druhý dych po správe, že namiesto Paula Reynauda sa novým premiérom stal maršal Philippe Pétain, jeden zo strojcov francúzskeho víťazstva v minulej vojne. A keď to dokázal vtedy...

Lenže keď sa 17. júna 1940 ozve v rozhlasovom éteri jeho hlas, Francúzi neveria vlastným ušiam.

„S ťažkým srdcom vám musím oznámiť, že treba ukončiť všetky boje,“ oznamuje národu jeho 84-ročný hrdina nutnosť požiadať Nemcov o uzavretie prímeria.

Po jeho prejave sa odpor definitívne rúca. Francúzsko je pokorené, a to ešte nik netuší, že o niekoľko dní mu Adolf Hitler pripraví ďalšie a ešte hanebnejšie poníženie.

Čudná vojna

Deväť mesiacov vládlo nad západnou Európou napätie, ktoré neveštilo nič dobré. Po tom, ako v septembri 1939 Hitler napadol Poľsko, vyhlásilo Francúzsko spolu s Veľkou Britániou Nemecku vojnu. Do bojovej konfrontácie sa však ani jedna zo strán nehrnula.

Francúzske velenie malo jednak obavy zo sily nemeckej armády, no dôležitú úlohu zohrali skúsenosti z prvej svetovej vojny.

„Viedli ho k presvedčeniu, že konflikt s Nemeckom by opäť vyústil do zdĺhavej a k ničomu nevedúcej pozičnej vojny, pretože nemecká ofenzíva by sa vo Francúzsku znova zasekla,“ napísal v jednej zo svojich prác nemecký historik Martin Grosch.​

Generál Maurice Gamelin navyše usudzoval, že Francúzi potrebujú ešte dva roky na prezbrojenie a bude istejšie, ak tento čas strávia v závetrí Maginotovej línie. Do tohto obranného systému investovali

miliardy frankov a bola by teda hlúposť vystavovať sa zbytočne nebezpečenstvu.

Ani Hitler sa na vojnu so západnými mocnosťami necítil ešte dostatočne pripravený. A tak Nemci po celý čas zostávali za svojou Siegfriedovou líniou a Francúzi s Britmi zase za Maginotovou. Stáli proti sebe ako protivníci, ich krajiny boli vo vojnovom stave, žiadny výstrel však nepadol. Vojaci celé mesiace bojovali najmä s nudou a ich každodenný život pripomínal miestami dovolenku. Hrávali futbal, mastili karty, robili si pikniky, chodili na prechádzky do lesa alebo sa zbližovali s miestnym obyvateľstvom.

Leňošiaci spojeneckí vojaci počas takzvanej čudnej vojny. Nudu zaháňali všelijako, v tomto prípade si postavili prístrešok, ktorý označili adresou sídla britského premiéra. Wikimedia Commons

​V štáboch armád sa však počas tejto fázy, Nemcami nazývanej Sitzkrieg (vojna posediačky), Britmi Phoney War (falošná vojna) a Francúzmi Drôle de guerre (čudná vojna), intenzívne preberali varianty ďalšieho postupu, prekresľovali sa mapy a prepisovali útočné či obranné plány. A ako ukázali...