Pred 80 rokmi padali na Bratislavu bomby. Ani skúsená obrana by taký mohutný nálet neodrazila, hovorí historik

Šestnásteho júna 1944 sa na Bratislavu znieslo ničivé bombardovanie. Bolo hlavné mesto vojnovej Slovenskej republiky zaskočené?

Lietadlá nepriateľa sa nad územím Slovenska začali objavovať v podstate od zimných mesiacov roku 1943, či už to boli stroje britského kráľovského alebo amerického letectva. Súviselo to s vylodením Spojencov v Taliansku, a teda aj tento priestor začal byť pre nich zaujímavý. Pôsobenie angloamerického letectva začalo naberať na sile v jarných mesiacoch roku 1944 a ľudia si pomaly zvykali na lietadlá na nebi. Predovšetkým na americké stroje, pretože Briti lietali v noci. Môj otec, ktorý mal v tom čase päť rokov, mi neskôr rozprával, aké to bolo napohľad pekné. Pretože americké bombardovacie zväzy za sebou kreslili na oblohe kondenzačné čiary a keďže zväzy mávali aj niekoľko stoviek lietadiel, musel to byť naozaj pôsobivý pohľad. Lietali priemernou rýchlosťou okolo 300 km/h, motory hučali, takže rozhodne ste si ich nemohli nevšimnúť. Čiže obyvateľstvo bolo zvyknuté, že nad Slovenskom prelietavajú cudzie letecké zväzy. Ale myslím si, že si nepripúšťali myšlienku, že by sa bombardovanie mohlo týkať aj nášho územia. Hoci už boli informácie, že boli zasiahnuté nemecké mestá, vo filmových týždenníkoch ukazovali „barbarských britských a amerických letcov, ktorí ničia ríšu“, a ako hrdinsky proti nim „naši“ spojenci bojujú. Keď 16. júna okolo desiatej hodiny ráno zazneli sirény, očakávalo sa, že to bude len ďalší prelet nad Bratislavou.

Hovoríte, že sirény zazneli, takže varovania pred blížiacimi sa lietadlami prichádzali?

Áno, samozrejme, vždy keď boli zachytené blížiace sa nepriateľské lietadlá, zaznievali výstražné sirény. Výstraha prebiehala v dvoch rovinách, jednak fungovala civilná protilietadlová obrana, ktorá riešila otázky výstrah. A armáda, predovšetkým letectvo, disponovalo aj ďalšími informáciami aj od nemeckej hlásnej služby a tam boli rôzne druhy výstrah.

Okolo desiatej teda zaznela výstraha. Čo sa dialo potom?

Ľudia si mali byť vedomí, že je vyhlásený letecký poplach a majú sa skryť do pripravených úkrytov na rôznych miestach Bratislavy. Ale systém protilietadlovej obrany nebol dokonalý, tak ako nikde na svete, a po druhé, mnohí boli už trochu otupení z poplachov, takže sa do tých krytov nešli skryť.

Museli byť asi dosť šokovaní, keď bomby tentoraz začali dopadať.

Určite. Treba však povedať, že úlohou nebolo bombardovať mesto ako také kobercovými náletmi. Lietadlá mali jasnú úlohu útočiť na strategické objekty, v prvom rade na továreň Apollo, ktorá patrila pod nemeckého I.G. Farben a plnila dôležitú úlohu vo vojnovom priemysle. A potom na Zimný prístav, v ktorom boli zakotvené nákladné lode, a most cez Dunaj ako dopravnú spojnicu.

  

...