Hlas v telefóne znel stroho, no naliehavo. „Príďte čo najskôr do budovy Ľudového komisariátu zahraničných vecí Sovietskeho zväzu,“ oznámil bez bližšieho vysvetlenia. Poľský veľvyslanec v Moskve Waclaw Grzybowski neotáľa, a hoci sa snaží zachovať pokoj, počas celej cesty sa nedokáže zbaviť zvláštnej predtuchy. Jeho krajina je už viac než dva týždne vo vojne a takéto predvolanie, navyše uprostred hlbokej noci, neveští nič dobré.
Je nedeľa 17. septembra 1939, ani nie tri hodiny po polnoci, keď ho prijíma námestník ľudového komisára Vladimir Poťomkin. Pôsobí odmerane a hneď prechádza k veci.
„Poľsko-nemecká vojna odhalila vnútornú neudržateľnosť poľského štátu. Počas desiatich dní vojenských operácií stratil všetky priemyselné regióny a kultúrne centrá, Varšava prestala existovať ako hlavné mesto a vláda sa rozpadla. Poľský štát tak už fakticky neexistuje. V dôsledku toho aj zmluvy uzavreté medzi Sovietskym zväzom a Poľskom stratili platnosť. Preto sovietska vláda, ktorá bola doteraz neutrálna, nemôže zoči-voči tejto situácii naďalej zachovávať nezúčastnený postoj,“ číta text nóty, podpísanej šéfom diplomacie Vjačeslavom Molotovom.
Grzybowski stojí ako obarený, neverí vlastným ušiam. „Suverenita štátu existuje, kým vojaci jeh...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
