Sú medzi nimi matadori, bojujúci už od vylodenia v Normandii, i benjamínkovia, ktorí len nedávno prišli do kontinentálnej Európy. Jedni oddychujú, liečia si zranenia a zbierajú nové sily, druhých krst vojnovým ohňom iba čaká.
Príslušníci amerických divízií, rozmiestnení pozdĺž belgicko-nemeckej hranice, predstavujúcej momentálne frontovú líniu, sú každý deň viac a viac presvedčení, že do Vianoc už sa v tejto oblasti bojovať nebude.
Skutočne, s výnimkou severného úseku, kde sa Spojenci už viac než dva mesiace snažia prebiť do nemeckého vnútrozemia, ako keby v Ardénach front zaspal. Množia sa síce informácie, že nepriateľ na druhej strane zhromažďuje nové sily vrátane ťažkej techniky, no spravodajcovia sú presvedčení, že tieto jednotky sú určené na obranu.
Aj v najvyššom velení prevláda názor, že momentálne sa Nemci na nejakú výraznejšiu aktivitu nezmôžu, tobôž v tejto oblasti s členitým terénom a hustými lesmi.
„Sú v situácii, že už nedokážu iniciovať veľké ofenzívy. Na mojom úseku frontu, rovnako ako na vedľajšom úseku, kde je americká armáda, sme nič výnimočné nezaznamenali,“ hlási v piatok 15. decembra 1944 britský poľný maršal Bernard Montgomery hlavnému veliteľovi spojeneckých síl v Európe americkému generálovi Dwightovi Eisenhowerovi.
V liste ho zároveň žiada o dovolenku, chce totiž Vianoce stráviť doma, a prikladá aj šek na päť libier. Je to pripomienka ich stávky, ktorú onehdy uzavreli, že vojna sa skončí ešte do konca tohto roku.
Ani „Monty“, ani „Ike“, ani viac než 80-tisíc spojeneckých vojakov rozmiestnených v oblasti Ard...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.