Sovietski vojaci pred zničenou budovou Ríšskeho snemu počas bitky o Berlín na konci apríla 1945.Wikimedia Commons
StoryEditor

Peklo v uliciach, šialenstvo v podzemí. Dobytie Berlína spečatilo definitívny koniec nacistického Nemecka

29.04.2025, 11:25

Pred 80 rokmi vrcholila posledná veľká ofenzívna operácia Červenej armády počas druhej svetovej vojny. Dejiskom bojov sa stali ulice metropoly kolabujúcej tretej ríše.

Ešte pred niekoľkými dňami ho minister propagandy Joseph Goebbels presviedčal, že hoci je situácia vážna, čoskoro sa všetko zmení. Vyčítal to v akýchsi horoskopoch. Len treba vydržať. 

A potom mu s nadšením priniesol správu, že zomrel americký prezident Franklin D. Roosevelt. „To prinesie obrat vo vojne. Blahoželám, môj vodca!“ jasal.

Lenže žiadny obrat neprichádza, práve naopak. Neklamným znamením sú silnejúce detonácie spôsobené paľbou sovietskej artilérie, ktorých otrasy sa prenášajú aj do betónového bunkra pod záhradou Ríšskeho kancelárstva, kde Adolf Hitler so svojimi najvernejšími trávi už niekoľko týždňov. 

Nacistický vodca sa tam stále oddáva svojim ilúziám a spriada nové plány. Na štábnych mapách presúva vojská, ktoré majú zastaviť jednotky Červenej armády. Nevie, že niektoré z nich už neexistujú, alebo sa namiesto protiútoku snažia dostať na západ. Keď sa to dozvie, zúri.

Ešte väčší záchvat amoku ho prepadne, keď mu prečítajú telegram od Hermanna Göringa. Šéf Luftwaffe a dekrétom z roku 1941 ustanovený Hitlerov nástupca ho v ňom vyzýva, aby mu oznámil, či v obkľúčenom Berlíne ešte stále môže slobodne rozhodovať a konať. Ak nie, prevezme moc on.   

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 89% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = history/2-svetova-vojna, menuAlias = 2-svetova-vojna, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
14. január 2026 04:13