Oblohu ožiaril záblesk a na zemi nastala totálna skaza. Japonsko zaplatilo pred kapituláciou brutálnu daň

Pred šiestimi hodinami odštartoval z Tinianu, jedného z Mariánskych ostrovov, a za ten čas sa z tmavej noci prehnal až do jasného rána. Americký bombardér B-29 Superfortress, ktorý jeho pilot a veliteľ posádky plukovník Paul Tibbets pomenoval po svojej matke Enola Gay, má v tejto chvíli za sebou asi dva a pol tisíca kilometrov letu a blíži sa k cieľu svojej misie – japonskému mestu Hirošima.

„Oblačnosť menšia ako 3/10 vo všetkých výškach. Rada: bombardovať primárne,“ znela správa, ktorú dostal z hliadkového stroja letiaceho pred ním.

Je pondelok 6. augusta 1945, päť minút po ôsmej ráno miestneho času. „K cieľovému bodu desať minút,“ hlási veliteľovi navigátor Theodore van Kirk.

Tým cieľovým bodom je most Aioi, preklenujúci neďaleko centra tristotisícového mesta dve ramená rieky Ota. Práve nad ním má o chvíľu vybuchnúť najničivejšia zbraň, akú doteraz človek vyrobil.

Aj tá má svoje meno – Little Boy, čiže Chlapček. Jej rozmery a najmä účinok však s láskavým názvom vôbec nekorešpondujú. Bomba je dlhá tri metre, má priemer 71 centimetrov, váži 4 500 kilogramov a v útrobách má 64 kilogramov obohateného uránu. Jej konštruktéri odhadli, že po explózii uvoľní energiu zodpovedajúcu 16 kilotonám vysokovýbušnej konvenčnej trhaviny TNT, čiže štyrikrát väčšiu, než mali všetky bomby, ktorými Spojenci vo februári 1945 zničili nemecké Drážďany.