Tora! Tora! Tora! Tento japonský kód spustil útok na americký prístav Pearl Harbor pri havajskom Honolulu a ďalšie blízke letecké základne, pričom práve od 7. decembra 1941 môžeme o druhej svetovej vojne hovoriť ako o skutočne globálnom konflikte.
Otvorilo sa nové bojisko, tichomorské, a Spojené štáty napadnuté japonským agresorom začali pripravovať odvetnú akciu. Takú, ktorá by vošla do dejín, náročnú, zásadnú, no zároveň i akciu s neistým koncom a pochybnou šancou na úspech.
Jej plánovania sa zhostil v súlade s rozkazmi nadriadených muž nanajvýš skúsený – podplukovník James H. „Jimmy“ Doolittle, bývalý pretekársky pilot, držiteľ doktorátu v odbore aeronautika, priekopník lietania v extrémne sťažených podmienkach a výlučne pomocou prístrojov.
Práce prebiehali v čase, keď ešte japonská vojnová mašinéria žala úspechy a postupovala. Naopak, morálka amerického, značne frustrovaného obyvateľstva, bola, mierne povedané, neuspokojivá.
Hrdina Mitchell
Napokon sa 1. apríla 1942 ukončili prípravy dejinnej misie a na palubu lietadlovej lode USS Hornet technický personál umiestnil šestnásť upravených stredných bombardérov typu B-25B Mitchell.
Bombardéry zostávali na povrchu plavidla umiestnené počas celej dlhej plavby z kalifornskej Alamedy, mimochodom Doolittlovho rodiska, smerom na západ. Ich krídla sa totiž nedali zložiť, a tak B-25-ky odolávali nevhodným poveternostným podmienkam, najmä vysokej vlhkosti.
USS Hornet ukrajovala námorné míle v sprievode torpédoborcov, krížnikov i ďalšej lietadlovej lode – USS Enterprise. O týždeň neskôr sa začala jedna z najvýznamnejších operácií celej vojny.
Pôvodne Doolittle naplánoval spustenie náletu na Japonsko na 19. apríl 1942, neskôr plány mierne zmenil.
„Ak všetko pôjde podľa plánu, zajtra popoludní odletím, aby som nad Tokio priletel za súmraku. Zhodím aj zápalné bomby a vy sa budete následne orientovať podľa ohňov,“ vysvetľoval 17. apríla svojim mužom.
Avšak nasledujúce ráno výkvet americkej „maríny“ objavili hliadkujúci japonskí námorníci a okamžite poslali domov varovanie. Hoci Američania nepriateľský čln potopili a väčšinu členov posádky zajali, moment prekvapenia sa vytratil...
Bolo treba rýchlo konať, už nečakať! A to i za cenu hroziacich problémov, pretože americké lode sa stále nachádzali približne 300 kilometrov od plánovaného miesta štartu bombardérov.
Na palube obrovského plavidla sa preto ozval hrmot leteckých dvojhviezdicových motorov. Posádky lietadiel tvorilo po päť mužov-dobrovoľníkov, stroje niesli nielen okolo 14 ton bômb, teda necelú tonu na lietadlo, ale aj prídavné nádrže s palivom. Tam, kde sa na váhe pridalo, inde sa mus...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.