„Ak budeme stále čakať, že ktosi najmúdrejší všetko vyrieši, tak sa nikdy nepohneme dopredu. Každý musíme tomuto štátu niečo dať a nielen natŕčať ruky. Obzvlášť, keď je to štát nový,“ apeloval na ľudí v rozhovore pre Hospodárske noviny na sklonku novembra 1993 vtedajší minister pôdohospodárstva Peter Baco.
Nový štát. Po jedenástich mesiacoch samostatného života Slovenskej republiky bolo pre členov vlády toto slovné spojenie stále akousi čarovnou formulkou, ktoré nielen s obľubou používali, ale sa zaň snažili skryť aj mnohé problémy.
Urobil tak napríklad aj podpredseda vlády Sergej Kozlík. V rozhovore pre HN, okrem iného, reagoval na vyhlásenie českého premiéra Václava Klausa, že u nich sa už ekonomická reforma skončila.
„Domnievam sa, že u nás, na Slovensku, sa ekonomická reforma ešte neskončila, ale že sme tak ďaleko ako v ČR. Podľa mňa je teraz Slovensko v druhej fáze ekonomickej reformy, ktorá je minimálne taká náročná ako prvá etapa. Týka sa totiž stabilizácie nového štátu,“ povedal.
Jedným z problémov, ktoré „nový štát“ trápili, bol čierny trh s cigaretami.
„Na Slovensku sa ročne vyfajčí 8,5 miliárd kusov cigariet. Predpokladaný daňový únik predstavuje 2,5 až 3 miliardy korún z predaja pašovaných tabakových výrobkov, uviedli 24. novembra 1993 Hospodárske noviny. Ministerstvo financií preto pripravilo novelu daňového zákona, podľa ktorého sa od 1. januára nasledujúceho roku mali všetky tuzemské aj zahraničné cigarety kolkovať.
Ako sa neskôr ukázalo, a pamätníci si na to možno spomenú, kolky vyriešili problém iba čiastočne. Pašované cigarety, najmä z Ukrajiny, prúdili na Slovensko v hojnom množstve ešte roky, pričom jedným z dôvodov bola rastúca cena tých legálnych.
Prešiel rok a zvyšujúce sa ceny (nielen cigariet) sa stali hlavnou témou.
„Je paradoxné, že najväčšiu krivku rastu cien zaznamenali za posledné roky práve základné potraviny. Najmä mäso sa stalo luxusným tovarom. Zvýšené ceny nie vždy odrážajú len zvýšené náklady na ich výrobu, ale v mnohých prípadoch aj neprimeraný zisk obchodných a distribučných organizácií. I tento konkrétny príklad dokazuje, že až priveľmi sme sa spoľahli pri liberalizácii cien na zabehané trhové mechanizmy, ktoré sa však u nás ešte len učia chodiť,“ napísali 24. novembra 1994 Hospodárske noviny.
Pre ilustráciu, kým v roku 1991 stálo kilo bravčového karé asi 72 korún, o tri roky neskôr to už bolo 120 korún a kilo masla za rovnaké obdobie zdraželo z 87,55 na 110 korún.
Práve náklady na potraviny sa najviac podieľali na raste životných nákladov a nebolo to iba v trojročnom časovom horizonte. V porovnaní s decembrom 1993 boli napríklad spotrebiteľské ceny na jeseň 1994 vyššie o 8,8 percenta, pričom najviac sa zvýšili pri potravinárskych výrobkoch - o 14,5 percenta.
Čo by ale človek neurobil pre blaho štátu. A že sa nám v tom čase darilo, nad tým netajili údiv ani experti z Viedenského ústavu pre medzinárodné hospodárske porovnávania. Tí totiž, ako informovali HN, netajili prekvapenie nad pozoruhodnými údajmi zo Slovenska, ktoré sa „po viac ako štvorpercentnom poklese hospodárskej činnosti v predchádzajúcom roku dostalo na čelo úspešných krajín so štvorpercentným hospodárskym prírastkom. Pritom boli východiská Slovenska po jeho oddelení od Česka mimoriadne sťažené.“