Slovenské prezidentské rezidencie sú dlhodobo v žalostnom stave. Vila na Slavíne, ktorú kúpil ešte Rudolf Schuster, už roky chátra a všetko nasvedčuje tomu, že do konca pôsobenia Andreja Kisku sa napriek pôvodným plánom nezačne ani rekonštruovať.
O čosi živšie je vôkol kaštieľa v Rusovciach, ale ani tu sa s obnovou ešte nezačalo. Grasalkovičov palác je zas podstatne vhodnejší na oficiálne stretnutia ako na každodenný život. Súčasný slovenský prezident žije v byte v centre Bratislavy.
Aj v minulosti však boli okolo bývania prezidentov problémy.
Doma v Česku i na Slovensku
Už Tomáš Garrigue Masaryk, prvý československý prezident, odmietal žiť v oficiálnom sídle prezidenta, v jeho prípade na Pražskom hrade. Najskôr sídlil v dome svojich priateľov neďaleko Hradu a do bývalých kráľovských komnát sa mu príliš nechcelo.
Pražský hrad však slúžil ako sídlo panovníkov už od svojho založenia v 9. storočí, najprv českým kniežatám, neskôr kráľom a za vlády Karola IV. a Rudolfa II. aj cisárovi Svätej ríše rímskej, a poradcovia prvému prezidentovi odporučili, aby na tradíciu nadviazal.
Masaryk na Hrade svoj apartmán nakoniec mal, za svoj ozajstný domov ho však nepovažoval. Najviac mu prirástol k srdcu zámok Lány na Křivoklátsku a na Slovensku s obľubou navštevoval zámok Topoľčianky. Tieto miesta zodpovedali prezidentovmu naturelu oveľa viac než honosné hradné komnaty. Masaryk bol zapálený športovec a najradšej trávil čas v rozsiahlom anglickom parku oboch zámkov, kde sa prechádzal na svojom koni Hektorovi alebo sa venoval ďalším športovým aktivitám, ktorým hovoril „sokolovanie“.
Najlepšie Masaryka vystihol Karel Čapek, ktorý o prezidentovi napísal: „T. G. M. po príchode do Topoľčianok vždy pookrial. Miloval leto s jeho búrkami a horúčavou. Z politika sa opäť stal človek viac filozofujúci, ktorý sa rád zabudne v zámockej knižnici alebo sa zatúla do najvzdialenejších kútov parku pešo alebo na koni.“
Zostáva vám 85% na dočítanie.