Je všeobecne známe, že k najaktívnejším obhajcom Jozefa Tisa patria kresťania, prevažne katolíci. Na prvý pohľad to dáva logiku: bol predsa kňaz a usiloval sa o politiku na teokratických princípoch. Na ten druhý je však zrejmé, že žiadny iný politik v našich dejinách – možno s výnimkou Vojtecha Tuku a Alexandra Macha, tí však aspoň neboli kňazi – sa tak nespreneveril podstate kresťanstva tak ako práve Tiso.
Veď jednou z najrevolučnejších myšlienok Ježiša z Nazareta bolo hlásanie lásky k nepriateľom, cudzincom, tým „iným“. Netreba ani dodávať, ako túto myšlienku pretavoval do praxe Jozef Tiso. Zároveň je nesporné, že bol naozaj hlboko veriaci.
Ako v sebe dokázal skĺbiť holokaust a kresťanstvo? Čo vlastne bolo skutočným motorom jeho snažení?
Ohýbač teológie
„Vraj, či je kresťanské, čo sa robí? Je to ľudské? Nie je to rabovka? Ale pýtam sa aj: Je to kresťanské, keď sa národ slovenský chce zbaviť svojho večného nepriateľa, Žida? Je to kresťanské? Láska k sebe je príkazom Božím, a tá láska k sebe mi rozkazuje, aby som od seba odstránil všetko to, čo mi škodí, čo mi ohrožuje život. A že Slovákovi židovský živel ohrožoval život, myslím, o tom nikoho netreba presviedčovať... Mali sme zistené, že... 5 percent Židov malo 38 percent národného dôchodku! ... Bolo by to vyzeralo ešte horšie, keby sme sa neboli vzchopili včas, keby sme sa neboli od nich očistili. A urobili sme tak podľa príkazu Božieho: Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu!“
Tisov prejav z Holíča z roku 1942 patrí k jeho najcitovanejším. Nečudo. Ako píše vo svojej knihe Jozef Tiso. Kňaz, politik, kolaborant americký historik James Mace Ward, stal sa jeho morálnym epigrafom. A zároveň svedectvom toho, ako desivo možno deformovať podstatu kresťanstva.
Pripomeňme si, že v čase holíčskeho prejavu už slovenský štát vydal nacistickému Nemecku okolo 55-tisíc Židov. A obyvateľstvu utišoval svedomie aj fakt, že Tiso, najväčšia svetská i cirkevná autorita Slovenska, považuje transporty za zlučiteľné s hodnotami, na ktorých stojí západná spoločnosť.
Slovami historika Ivana Kamenca: „Ľudia ho počúvali a vnímali nie ako politika, ale ako kňaza, ktorý vyšiel z kostola na verejnú rečnícku tribúnu. A v tom je problém. Jeho popularita nevyplývala z jeho politických schopností, ale prevažne z toho, že bol kňazom. O to je však jeho zodpovednosť väčšia.“
Posledné bádania dokonca ukazujú, že Tiso bol za najtemnejšiu škvrnu vojnového slovenského štátu zodpovedný viac ako „len“ politicky.
„Historik Ward prináša nové argumenty dokazujúce, že nielenže podporoval vyhostenie Židov, ale pravdepodobne sa aj podieľal na spustení deportácií v roku 1942,“ komentuje jeden z hlavných prínosov Američanovho bádania Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu SAV.
Opakujeme preto otázku z úvodu článku: Kto to bol vlastne Jozef Tiso?
Nadaný József Tiszo
Jeho detstvo a mladosť sú pomerne chudobné na priame historické pramene, opierať sa môžeme v podstate len o úradné záznamy. Existujú síce aj spomienky ľudí z jeho okolia, tie je však nutné vnímať kriticky, keďže sa objavujú najmä v období, keď je Tiso už na vrchole moci a popularity.
Isté je, že Jozef Gašpar Tiso sa narodil v dobre situovanej rodine roľníka a neskoršieho mäsiara Gašpara Jozefa Tisa a Terézie 13. októbra 1887 v dnešnej Bytči. Dedo z matkinej strany istý čas pôsobil ako kostolník, čo mohlo mať vplyv aj na jeho neskoršiu kariéru. Jozef bol druhorodené dieťa z desiatich, z ktorých tri zomreli ešte v detskom veku.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.