V druhej polovici tridsiatych rokov vznikol v Československu prototyp stredného tanku porovnateľného s nemeckými tankami rovnakej hmotnostnej kategórie. V čase septembrovej mobilizácie sa rátalo s objednávkou štyroch stoviek týchto strojov, mníchovské udalosti však osud zaujímavého typu spečatili.
V odbore tankovej techniky disponovala československá armáda pred druhou svetovou vojnou len tankami ľahkými, ak nepočítame takzvané Tančíky (TČ vz. 33), ktorých bojová hodnota sa limitne blížila nule.
Početné stavy našich ľahkých tankov v čase mníchovskej krízy predstavovali takmer tri stovky obrnencov LT vz. 35 skonštruovaných v Škode Plzeň a päťdesiat starších, síce veľmi vydarených, ale hrúbkou panciera už viac-menej zaostávajúcich LT vz. 34 z koncernu ČKD, konkrétne z Pragovky spadajúce pod neho.
Československé ľahké tanky boli z technickej stránky nadradené nemeckým ľahkým tankom PzKpfw II a o PzKpfw I ani nehovoriac. Dokonca sa dá s istou dávkou odvahy povedať, že bojová hodnota našich „eltéčok“ sa blížila nemeckým stredným tankom PzKpfw III a PzKpfw IV skorých verzií, ktoré mal wehrmacht na jeseň tridsiateho ôsmeho roku v neveľkých počtoch vo svojej výzbroji. Samozrejme teda nie zo všetkých stránok. Napríklad PzKpfw IV so svojím krátkym 75 mm kanónom mal neporovnateľne väčší potenciál v boji proti pechote. Napokon špeciálne na to bol pôvodne skonštruovaný a svojou výzbrojou aj predurčený.
Predvojnové čes...
Zostáva vám 85% na dočítanie.