O tom, či americký polárnik Robert Peary bol skutočne prvým mužom, ktorý dosiahol severný pól, sa dodnes vedú spory. Isté je, že do oblasti podnikol niekoľko výprav a má veľkú zásluhu na jej prebádaní.
Prieskumník, ktorý najsevernejší bod Zeme údajne dosiahol v apríli 1909, zomrel práve pred sto rokmi, 20. februára 1920, ako 63-ročný.
Za prvých preukázateľných dobyvateľov severného pólu (miesto v Severnom ľadovom oceáne s hĺbkou viac než 4 000 metrov) je dnes považovaná posádka vzducholode Norge (nórsky polárnik Roald Amundsen, taliansky konštruktér Alberto Nobile a americký dobrodruh Lincoln Ellsworth), ktorá pól preletela 12. mája 1926. Pozemnou cestou dosiahla severnú „točňu“ dokázateľne ako prvá expedícia štyroch polárnikov na čele s Američanom Ralphom Plaistedom 19. apríla 1968.
Robert Edwin Peary, ktorý sa narodil 6. mája 1856 v Pensylvánii, nastúpil ako 21-ročný k americkému námorníctvu ako inžinier. Zúčastnil sa merania územia Nikaraguy a v roku 1886 vykonal prvú polárnu výpravu, keď zamieril do Grónska.
Koncom 19. storočia sa rozhodol, že sa pokúsi dobyť severný pól. Prvých päť pokusov mu ale nevyšlo. Najbližšie k vytúženému cieľu bol v roku 1906, keď prekročil 87. stupeň severnej šírky a k pólu mu chýbalo 320 kilometrov.
Na svoju šiestu expedíciu sa vydal v júli 1908. Na kanadskom Ellsmerovom ostrove vybudoval zimnú stanicu a 1. marca nasledujúceho roka sa vydal s 19 plne naloženými saňami na pochod. Cieľ bol 766 kilometrov ďaleko. Po odchode poslednej podpornej výpravy zostal Peary sám so štyrmi Eskimákmi a černošským sluhom Matthewom Hensonom.
Posledných asi 18 kilometrov k údajnému pólu zdolal s dvomi Eskimákmi na ľahkých saniach. Severný pól dobyl v tom čase 52-ročný Peary podľa vlastného tvrdenia 6. apríla 1909. Po návrate dostal admirálsku penziu, viacero vyznamenaní a napísal niekoľko kníh.
Pearyho ohlásený primát vzápätí vyvolal množstvo pochybností. Severný pól je totiž na šírom mori a ľad na ňom je neustále v pohybe – takže kovová škatuľa, ktorú polárnik na mieste údajne zanechal, sa dala iba ťažko nájsť.
Pochybnosti posilnil aj Frederick Cook, ktorý začal tvrdiť, že na póle bol už 21. apríla 1908. Spor rozhodol v prospech Pearyho výbor Národnej zemepisnej spoločnosti a to isté potvrdila v roku 1911 aj americká Snemovňa reprezentantov.
Až do roku 1988 sa spory o prvenstvo v dobytí severného pólu pohybovali iba v oblasti teórií a dohadov. V spomínanom roku totiž dali Pearyho potomkovia súhlas na odtajnenie polárnikovych dokumentov, vrátane Pearyho denníka z cesty, ktoré boli dovtedy uložené v sejfoch Národného archívu.
V tom istom roku vyslovil americký časopis National Geographic pochybnosti o úspechu Pearyho. Britský polárnik Wally Herbert uviedol, že objavil v Pearyho dokumentoch trhliny. Prekvapilo ho, že polárnik neurobil vo svojom denníku jediný zápis 6. a 7. apríla, keď mal byť na póle. Dobytie pólu je podľa Herberta zaznamenané iba vetou „konečne pól“ napísanou iba na kúsku papiera, vloženom do denníka.
K ďalšiemu zisteniu patrí to, že posledný tábor bol o 50 až 100 kilometrov západnejšie, než sa Peary domnieval. O rovnakú vzdialenosť by musel podľa Wallyho minúť aj pól. Takisto vzdialenosť, ktorú by Peary musel za posledné štyri dni prekonať (114 kilometrov denne), by podľa Herberta bola nemožná.
K odporcom Cooka aj Pearyho patrí tiež americký historik Robert Bryce. Ako argument Cookovho neúspechu a následného podvodu udáva jeho cestovateľský denník. Z celého denníka totiž podľa Brycea vyplýva, že množstvo údajov bolo dodatočne pozmenených.
Ani Peary však neušiel jeho kritike. Napríklad s pomocou záznamov v Pearyho denníku Bryce vypočítal priemernú vzdialenosť, ktorú expedícia prekonala za deň. Dospel k záveru, že v momente dosiahnutia pólu boli od neho v skutočnosti vzdialení ešte 160 kilometrov.
Dobýjanie pólu pokračovalo rôznymi spôsobmi. Napríklad v roku 1958 podplávala pól americká jadrová ponorka Nautilus, v rokoch 1968-1969 prešla britská výprava na čele s Wallym Herbertom cez pól z Aljašky na Špicbergy. Cesta dlhá 5 825 kilometrov im trvala 476 dní.
Osamelý Japonec Naomi Uemura prekonal v roku 1978 pól na saniach so psami a expedícia na čele s Dmitrijom Šparom dosiahla 31. mája 1979 severný pól bez saní aj psov.
V roku 1997 došiel Nór Borge Ousland na pól bez akejkoľvek podpory, koncom augusta 2005 prvýkrát doplávala ruská výskumná loď Akademik Fjodorov na pól cez voľné more, v júli 2007 tam plával na otvorenom mori britský otužilec a ekológ Lewis Pugh a o mesiac neskôr prišla na severný pól ruská expedícia, ktorá v Arktíde pomocou špeciálnych ponoriek ako prvá na svete dosiahla morské dno a v hĺbke 4 261 metrov umiestnila ruskú vlajku vyrobenú z titánu.