Dupot a krik, rozliehajúce sa chodbou, sa čoraz rýchlejšie približujú. Nasleduje búchanie na dvere, spoza ktorých neznámy hlas velí: „Otvorte!“ Strach nedovolí neuposlúchnuť a vzápätí vtrhnú do miestnosti muži v uniformách. „Všetci sa oblečte a vyjdite von,“ prikazujú. Nemá zmysel protestovať, ich povely sú rázne a navyše majú v rukách ako podporný argument zbrane.
Rovnaké či podobné scény sa krátko po polnoci z 13. na 14. apríla 1950 odohrávajú v desiatkach mužských kláštorov po celom Československu.
„Určený oddiel Zboru národnej bezpečnosti obsadí kláštor, zaistí telefón, uzatvorí vchod a nedovolí nikomu objekt opustiť, ani žiadnu osobu nevpustí dnu. Všetci rehoľníci budú sústredení a strážení v jednej miestnosti. Bude vykonaná dôkladná domová prehliadka všetkých priestorov a výsluch predstavených a reakčných rehoľníkov, ktorí podpíšu protokol a budú odvezení na internačné miesta,“ znejú inštrukcie, ktoré pre túto akciu vydal Štátny úrad pre cirkevné veci.
Životy bezmála dva a pol tisíca kňazov, rehoľníkov, novicov či rehoľných študentov teológie od tej chvíle naberú úplne iný smer. Aký, to ešte netušia. A už vôbec netušia, že o tom nebudú rozhodovať oni sami.
Najnebezpečnejší nepriateľ
Mocenský zásah proti rádom v apríli 1950 nebol náhlou ani náhodnou akciou. Komunisti sa naň dlhodobo a systematicky pripravovali, dokonca ešte skôr, ako sa chopili moci v štáte, ke...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
