Na priestranstve pred mostom cez Dunaj vládne podvečer 27. júla 1940 neobvyklý ruch. Nastúpená je čestná rota vojska i jednotka Hlinkovej gardy, prišli členovia vlády, poslanci snemu, na chodníkoch všade vôkol postávajú zvedavci. Práve tu, tesne pred štátnou hranicou, má o chvíľu prebehnúť oficiálna rozlúčka s prezidentom Jozefom Tisom, ktorý odchádza do Salzburgu, kde ho prijme Adolf Hitler.
Niekoľko hodín pred ním zamierili rovnakým smerom predseda vlády Vojtech Tuka a šéf propagandy Alexander Mach. A tiež minister zahraničných vecí Ferdinand Ďurčanský, hoci toho nik nepozval.
To však široká verejnosť nevie. Denník Slovák informuje, že motívom salzburských porád, a teda aj cesty slovenských štátnych predstaviteľov sú „dejinné chvíle, ktoré sú vyvrcholením úsilia o pokoj a poriadok medzi štátmi strednej Európy“.
Áno, v meste pod Alpami nemecký vodca skutočne rieši so zástupcami Maďarska, Rumunska a Bulharska stredoeurópske otázky, hlavný dôvod pozvania Tisa, Tuku a Macha je však úplne iný. Vývoj na Slovensku sa totiž neuberá takým smerom, ako by si Hitler želal. V krajine sa čoraz viac prehlbuje vnútropolitická kríza, a to priamo ohrozuje nemecké záujmy.
Neriešite židovskú otázku
Kríza prepukla začiatkom roka, keď vyvrcholil súboj dvoch frakcií v rámci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Na jednej strane stálo konzervatívne krídlo reprezentované prezidentom Jozefom Tisom, na druhej radikáli zoskupení okolo predsedu vlády Vojtecha Tuku a hlavného veliteľa Hlinkovej gardy Alexandra Macha.
Ich ná...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.