V pražskom Rudolfíne – ktoré vtedy bolo sídlom poslaneckej snemovne československého Národného zhromaždenia – bolo neobvykle rušno. Komunistickí poslanci spievali Internacionálu, búchali do svojich pultov, pískali a hádzali výbušné guľôčky... Chceli tým dať najavo oveľa ostrejšie ako dovtedajší súdruhovia, že s masarykovskou republikou nesúhlasia.
„Nové dravé boľševické vedenie KSČ sa netají úsilím rozložiť a ovládnuť ozbrojené zložky štátu, aby komunisti mohli buržoázii vykrútiť krky,“ opisuje historik Antonín Klimek v knihe Velké dějiny zemí Koruny české a jeden z vtedajších parlamentných prejavov novopečeného šéfa strany Klementa Gottwalda aj cituje:
„My rozvraciame a budeme rozvracať vašu kapitalistickú armádu a bojujeme za armádu červenú, armádu proletársku.“
Písal sa rok 1929 a Gottwald vzal históriu do svojich rúk. No najprv začal vnútri vlastnej strany. Zbavil sa tých, ktorí mu prekážali, vrátane sedemdesiatjedenročného veterána, spoluzakladateľa a historicky prvého predsedu KSČ Václava Šturca.
Boľševizácia KSČ
S takzvanou boľševizáciou strany – ako býva nazývané vtedajšie gottwaldovské podriade...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
