Pripomínalo to takmer národnú slávnosť alebo demonštráciu. Na treťom dvore pražskej pankráckej väznice sa v stredu 22. mája 1946, tesne pred jednou hodinou popoludní, tiesnilo neuveriteľných päťtisíc ľudí. Potom prišiel kat František Nenáhlo a priviedol zlomeného vychudnutého štyridsaťosemročného väzňa, ktorý vyzeral starší, než bol.
Niekdajší aktívny nacistický funkcionár, esesák s hodnosťou obergruppenführera (v podstate zodpovedá hodnosti generála) a v posledných rokoch vojny aj najmocnejší nemecký úradník Protektorátu Čechy a Morava Karl Hermann Frank vyšiel na drevený podstavec, Nenáhlo mu cez hlavu natiahol slučku a o 13.37 h život „krvavého psa Franka“ – ako sa mu hovorilo – vyhasol.
„Najväčší proces v českých dejinách bol včera zakončený. Hlavný vinník nevýslovného útlaku a smrti tisícov ľudí K. H. Frank už nie je medzi živými. Jeho vina však prechádza do dejín ako odstrašujúci príklad všetkým budúcim generáciám,“ napísala deň nato Mladá fronta.
Vinný sa necítim!
Frank sa pred Mimoriadnym ľudovým súdom, ktorý viedol sudca Vladimír Kozák, snažil zľahčiť svoju zodpovednosť.
„Vinný sa necítim, ale cítim sa spoluzodpovedný za vykonávanie rozkazov, ktoré mi boli dané,“ vyhlasoval.
Čelil však vážnym obvineniam z ťažkých zločinov, medzi ktorými boli násilné deportácie tisícov ľudí do Nemecka na nútené práce pod hrozbou ťažkých trestov len tým najmenším. Frank – zodpovedný aj za masakry v Lidiciach a v Ležákoch – sa snažil súd presvedčiť, že bol len malou figúrkou vo veľkom súkolesí a že rozsudky podpisovať musel.
Osobnú zodpovednosť za popravy odmietal, hoci pred tribunálom pripustil, že je možné ich „považovať podľa ľudských citov a ľudských zákonov za vraždu“.
Nepodarený útek
Frankovi sa pritom takmer podarilo spravodlivosti uniknúť.
Skoro ráno 9. mája 1945 pochopil, že do sovietskeho zajatia sa dostať nechce, a zamieril k americkým líniám na západe, spoločne s deťmi a druhou manželkou (Karola Blascheková z Mosta, s ktorou mal tri deti; ďalšie dve mal z prvého manželstva s karlovarskou rodáčkou Annou Müllerovou, s ktorou sa rozviedol v roku 1940, ona si potom vzala Frankovho kolegu zo Sudetonemeckej strany Fritza Köllnera).
Zadržaný bol Američanmi v Rokycanoch, pochopiteľne, bez dokladov, putoval teda do internácie v nemeckom Wiesbadene a bol by možno súdený v Norimbergu ako nejaký vysoký nemecký armádny dôstojník, keby ho nespoznali Česi.
Na to, že ide o Franka, ako prvý upozornil spolupracovník medzinárodnej komisie pre vyšetrovanie nacistických zločinov Bohuslav Ečer.
„Keď som začal výsluch obžalovaného vo Wiesbadene, namietol, že sa pokladá za politického väzňa angloamerického vrchného veliteľstva,“ opísal neskôr kľúčový moment Ečer. „Odpovedal som vtedy takto: Frank, vy nie ste podľa názoru československej vlády politickým väzňom, vy ste obviňovaný zo sprostých zločinov páchaných na území Československej republiky a budete vydaný československým súdom na súdenie a potrestanie.“
___________________________________
Z KNÍHKUPCA GENERÁLOM
Karl Hermann Frank sa narodil 24. januára 1898 v Karlových Varoch a v česko-nemeckom pohraničí vyrástol, žil a živil sa ako kníhkupec (predajňu mal v mestečku Loket). V 20. rokoch začal s politikou, bol aktívny spolupracovník Hitlerovej NSDAP a za jej „pobočku“ v Československu – Sudetonemeckú stranu – sa stal v roku 1935 československým poslancom.
Po okupácii českých území v roku 1939 sa stal štátnym tajomníkom Úradu ríšskeho protektora a v auguste 1943 bol vymenovaný za nemeckého štátneho ministra pre protektorát Čechy a Morava. Vtedy bol tiež v rámci SS povýšený do hodnosti obergruppenführera a stal sa aj policajným generálom v Prahe.
Pri povojnovom súde mu najviac priťažilo, že sa aktívne podieľal na nacistickom terore v roku 1942 po atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.
___________________________________