„Mám šesťdesiatšesť rokov, pripravoval som sa na odpočinok. Namiesto toho mám byť prezidentom republiky v ťažkých časoch, v ktorých sa nevie dnes, čo môže byť zajtra. Je to veľká obeť, ale prinesiem ju, ak je to potrebné v záujme národa a štátu.“
Slová, ktorými v novembri 1938 Emil Hácha okomentoval svoje zvolenie, prezrádzajú veľké obavy. Boli namieste.
Tretí prezident Československa do svojho úradu nastúpil dva mesiace po Mníchovskej dohode, keď sa nad Európou – a našou krajinou zvlášť – rýchlo predlžovali tiene hroziacej vojny. Peklo, ktoré sa už o necelé štyri mesiace pred ním roztvorilo, si však v tej chvíli inteligentný a kultivovaný muž nedokázal ani predstaviť.
Nadaný mladík
Emil Hácha sa narodil 12. júla 1872 v mestečku Trhové Sviny pri Českých Budějoviciach do rodiny daňového úradníka. Josef a Marie Háchovci mali okrem neho ešte mladšieho syna Theodora. Obaja bratia boli mimoriadne nadaní, Emil pri zápise na základnú školu nastúpil rovno do druhej triedy.
Po absolvovaní gymnázia sa vydal po stopách svojho otca – ten zomrel, keď mal dvanásť rokov – a vyštudoval právo. Talentovaný bol aj na jazyky, už ako mladý ovládal nemčinu, angličtinu, francúzštinu, ruštinu, poľštinu, ale aj slovinčinu.
„Po slovinsky vedel preto, že k jeho najobľúbenejším športom okrem korčuľovania patril alpinizmus, ktorý prevádzkoval najmä v Julských Alpách. Keď neskôr v tej oblasti Klub slovenských turistov staval horskú chatu, zúčastnil sa na jej výstavbe,“ píše pre internetový časopis Kulturní dejiny Tomáš Koloc.
Brat Theodor vyštudoval strojné inžinierstvo a roky pracoval ako konštruktér v USA, čím podnietil záujem Emila o anglosaské krajiny. Už počas vysokoškolského štúdia sa zameral na porovnávanie právneho systému Veľkej Británie, podľa neho najdokonalejšieho na svete, a Rakúsko-Uhorska. Niekoľko mesiacov v Anglicku aj pôsobil ako právny praktikant. Po návrate domov sa jeho právnická kariéra rozbehla rýchlym tempom.
Šťastný muž
Jeho prvým pôsobiskom sa stala advokátska kancelária Jozefa Sobičku, advokáta vyššieho kléru, ktorý spravoval cirkevné statky. Nebola to náhoda, Emil Hácha sa ako mladý dopracoval k hlbokej viere a v dospelosti vstúpil do katolíckej cirkvi.
Po vzniku prvej republiky sa stal členom Najvyššieho správneho súdu a napokon aj jeho prezidentom. Bol považovaný za špičku československej právnickej vedy, čo sa odrazilo aj v tom, že v roku 1920 sa stal docentom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej.
Jeho život bol stelesnením nielen profesionálneho úspechu, ale aj osobného šťastia. V tridsiatke sa oženil so svojou sesternicou Máriou; múzou, venujúcou sa opernému spevu, ktorá ho – ako píše Tomáš Koloc – ešte v neskorých rokoch inšpirovala k tvorbe veršov. Spoločne vychovávali dcéru Miladu, pričom Emil si popri rodine a kariére nachádzal čas aj na koníčky, ktorými kom...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.