Ešte pred chvíľou napätá atmosféra sa akoby šibnutím čarovného prútika mení na všeobecné nadšenie. Rokovacou sálou Federálneho zhromaždenia sa rozlieha búrlivý potlesk, odkiaľsi sa doň primieša radostné zvýsknutie.
„Prosím o pokoj, aby som mohol vyhlásiť výsledky hlasovania,“ ozýva sa z reproduktorov hlas podpredsedu parlamentu Romana Zelenaya. Emócie sa upokoja, no iba na okamih, jeho ďalšie slová opäť prehlušujú prejavy nadšenia.
„Ešte som nezažil pohreb, na ktorom by pozostalí takto tlieskali a jasali,“ poznamená o chvíľu na chodbe český sociálnodemokratický poslanec Pavel Dostál.
Je streda 25. novembra 1992, niekoľko minút pred pol druhou popoludní. Poslanci česko-slovenského parlamentu práve schválili zákon o zániku spoločného štátu. Jeho existencia sa definitívne uzavrie o 36 dní.
Hoci o tom politické reprezentácie fakticky rozhodli už dávnejšie, práve parlament musel ich dohody potvrdiť a dať tak rozchodu punc ústavnosti. V opačnom prípade hrozil scenár, ktorého sa mnohí obávali.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.
Zostáva vám 84% na dočítanie.
