Posledný krok k rozdeleniu Česko-Slovenska urobil parlament, nebolo to však jednoduché

Ešte pred chvíľou napätá atmosféra sa akoby šibnutím čarovného prútika mení na všeobecné nadšenie. Rokovacou sálou Federálneho zhromaždenia sa rozlieha búrlivý potlesk, odkiaľsi sa doň primieša radostné zvýsknutie.

„Prosím o pokoj, aby som mohol vyhlásiť výsledky hlasovania,“ ozýva sa z reproduktorov hlas podpredsedu parlamentu Romana Zelenaya. Emócie sa upokoja, no iba na okamih, jeho ďalšie slová opäť prehlušujú prejavy nadšenia.

„Ešte som nezažil pohreb, na ktorom by pozostalí takto tlieskali a jasali,“ poznamená o chvíľu na chodbe český sociálnodemokratický poslanec Pavel Dostál.

Je streda 25. novembra 1992, niekoľko minút pred pol druhou popoludní. Poslanci česko-slovenského parlamentu práve schválili zákon o zániku spoločného štátu. Jeho existencia sa definitívne uzavrie o 36 dní.

Hoci o tom politické reprezentácie fakticky rozhodli už dávnejšie, práve parlament musel ich dohody potvrdiť a dať tak rozchodu punc ústavnosti. V opačnom prípade hrozil scenár, ktorého sa mnohí obávali.