Len dva mesiace uplynuli od chvíle, ako v Rusku boľševici zvrhli dočasnú vládu a nastolili moc takzvaných sovietov. Nová vláda nazvaná Rada ľudových komisárov, na ktorej čele stál Vladimir Iľjič Lenin, sa v snahe upevniť si pozíciu nezastavila pred ničím.
Šľachte a cirkvi skonfiškovala pôdu, jej tajná polícia Čeka plošne likvidovala odporcov boľševickej revolúcie a takzvaných triednych nepriateľov a brutálne potláčala akékoľvek prejavy nespokojnosti či odporu.
„Podporujte rabovanie buržoázneho majetku, ako metódy nastoľovania spoločenskej spravodlivosti formou odplaty,“ inštruoval Lenin boľševických agitátorov v ruských guberniách. „Čím viac reakcionárskej buržoázie a reakcionárskych kňazov bude zastrelených, tým lepšie,“ pripomínal začiatkom roka 1918 aj šéfovi tajnej polície Felixovi Dzeržinskému.
V rovnakom čase však prišiel protiúder v podobe pokusu o fyzickú likvidáciu najvyššieho predstaviteľa a zároveň symbol nového režimu. „Ušli len pár stoviek metrov, keď guľky začali zasypávať zadnú časť auta,“ opísal vtedy dramatickú situáciu sovietsky denník Pravda.
V spomínanom aute sedel práve Lenin, spolu so svojou sestrou Máriou a švajčiarskym spolupútnikom Fritzom Plattenom. „Schmatol Lenina za hlavu a stiahol ho dole,“ opísal v knihe Lenin: nová biografia ruský historik Dmitrij Volkogonov okamih, keď ruský šéfboľševik prežil 14. januára 1918 pokus o atentát.
„Pri následnej prehliadke vozidla bolo zistené, že je na niekoľkých miestach prederavené, mnoho guliek rozbilo aj čelné sklo. A Plattenova ruka bola celá od krvi. Zasiahla ho guľka, keď chránil Lenina,“ dodal.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 79% na dočítanie.
Zostáva vám 79% na dočítanie.