Je to už takmer rok a pol, čo podpísal abdikačnú listinu a vzdal sa tak vlády nad Ruskom. Odvtedy žije bývalý cár Mikuláš II. so svojimi najbližšími v internácii. Sprvu to bolo ešte ako-tak znesiteľné, no pred tromi mesiacmi ich previezli do Jekaterinburgu a všetko sa zmenilo.
Celé dni trávia zavretí v dome, izolovaní od okolitého sveta. Farbou zatreté okná nesmú otvoriť, dostávajú minimálne prídely mizerného jedla a len občas môžu na chvíľu vyjsť do záhrady, obohnanej vysokým dreveným plotom.
Ozbrojení strážcovia im nedoprajú ani minútu súkromia. Sú s nimi po celý čas v miestnostiach, kde sa počas dňa zdržiavajú, a sprevádzajú ich dokonca aj na toaletu. Správajú sa hrubo a najmä dcéry bývalého panovníka musia znášať ich časté obscénne poznámky.
„Cítime ich nepriateľstvo, vyzerajú odporne a aj tak vystupujú,“ poznamenáva si do svojho denníka bývalý cár. Po dvoch mesiacoch, začiatkom júla 1918, sa zrazu strážcovia vymenia, prišli noví. Ich veliteľom je Jakov Jurovskij, boľševický revolucionár a komisár novej tajnej polície nazvanej Čeka, ktorej úlohou je likvidovať odporcov režimu.
„Ljošku Sedneva dnes z ničoho nič poslal na návštevu k jeho strýkovi. Neviem, či je to pravda, a som zvedavá, či sa k nám ešte vráti,“ zapisuje si v utorok 16. júla 1918 do denníka bývalá cárovná Alexandra Fjodorovna.
Ljoška, čiže Leonid Sednev, je pomocníkom ich kuchára, má 15 rokov a ako spoločníka si ho počas internácie obľúbil jeho vrstovník cárovič Alexej. Mladíkov náhly odchod všetkých rozrušil, tušia, že sa niečo deje. Jurovskij im zopakuje, že chlapec naozaj išiel za strýkom, ktorý zhodou okolností prišiel do mesta. Ako neskôr napíše, mal pocit, že mu uverili.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.