V dejinách literatúry jej priznávame len okrajové miesto. Pritom bola prvou Slovenkou, ktorá napísala román. A tiež prvým naším prozaikom vôbec, ktorý si trúfol na sci-fi, otvorené milostné scény či hovorový jazyk. Odvahu a akčnosť Terézie Vansovej nezastavili ani osobné tragédie.
Nemophila. Neznáma veličina. Milka Žartovnícka... Aj takto zneli pseudonymy, ktorými z času na čas podpisovala svoje diela. A už ich výber naznačuje, že Terézia Vansová nebola národovkyňou „učebnicového strihu“. S pátosom, prudérnosťou či nadneseným štýlom, takým typickým pre buditeľov druhej polovice 19. storočia, sa míňala na míle.
„Bola veľmi pozitívny, vtipný a otvorený človek,“ hovorí pre HN magazín Marcela Mikulová z Ústavu slovenskej literatúry SAV, ktorá o Vansovej, ako aj jej súpútničkách Božene Slančíkovej Timrave a Elene Maróthy-Šoltésovej, napísala knihu Tri spisovateľky. „V Dennici, prvom slovenskom ženskom časopise, ktorý v roku 1898 založila, dokázala spojiť pohnevaných autorov či oddelené tábory evanjelikov a katolíkov.“
O slávu nestála, konvencií sa nebála. Aj vďaka tomu sa už od ranej mladosti cítila slobodná robiť čokoľvek, čo považovala za zmysluplné. A bolo toho dosť.
Detstvo na fare
K slovenskej elite patrila Terézia Vansová v podstate od narodenia. Na svet prišla 18. apríla 1857 vo Zvolenskej Slatine spolu s bratom – dvojčaťom Samuelom. Jej rodičia, evanjelický farár a národovec Samuel Medvecký a Terézia, rodená Lange, mali okrem nich ešte šesť starších detí. A čulé kontakty s domácimi intelektuálmi tých čias. Na fare ich navštevovali aj Andrej Sládkovič, Janko Francisci či August Horislav Škultéty.
Terezka sa učila rada a veľmi dobre. Po skončení ľudovej školy si podľa vtedajšieho zvyku doplnila vzdelanie najmä v oblasti cudzích jazykov, no dlhšie štúdium jej rodičia nepovolili. Nebolo to v súlade s vtedajšou dobou a najmä, matke ležal na srdci predovšetkým dcérin vydaj. Samotná Terézia to údajne okomentovala slovami: „Musela kdesi počuť alebo čítať o akejsi emancipovanej nestvore.“
Na dcérinu svadbu napokon dlho nečakala. Už ako osemnásťročná si vzala za muža evanjelického farára a buditeľa Jána Vansu, ktorý mal v tom čase...
Zostáva vám 85% na dočítanie.