Jeho život mal tvar sínusoidy – vzostupy a pády sa striedali najmä v posledných desaťročiach. Bez preháňania možno povedať, že bez vypuknutia dvoch najväčších ozbrojených konfliktov by nebol nikým, respektíve priemerným dôstojníkom zatrpknutým nedostatkom príležitostí a uznania.
Oboch sa mu napokon dostalo vrchovato. No rovnako poníženia a pohŕdania. Dodnes patrí k rozporuplne vnímaným osobnostiam, ktorá polarizuje (nielen) francúzsku spoločnosť.
Keď mu chcel pred troma rokmi súčasný prezident Emanuel Macron udeliť vyznamenanie, zdvihla sa vlna nevôle. Rovnako však existuje početná skupina, ktorá ho vníma ako martýra a obeť doby.
Nemožno mu však uprieť dve veci – odvahu a vlastenectvo. Aj keď neraz v diskutabilnom svetle. Toto je príbeh muža, ktorý sa ako 84-ročný stal najstarším francúzskym prezidentom a zároveň smutným príkladom toho, aký vie byť osud človeka hodeného do víru pohnutých dejinných udalostí vrtkavý.
Nanič kariéra
Dedinka Cauchy-à-la-Tour, severné Francúzsko, 24. apríl 1861. Malý Henri Philippe oslavuje piate narodeniny. Ku gratulantom sa pridáva aj otec Abbe Lefebvre, miestny katolícky kňaz a Philippov prastrýko. Oslávenca však viac ako skromné darčeky zaujíma napínavé rozprávanie, ktorým ho už niekoľko týždňov nadchýna.
„Strýčko, strýčko, rozprávaj mi ešte o tom, ako si bojoval v Napoleonovej armáde,“ ťahá ho za sutanu hneď po slávnostnom obede. „No dobre, ty malý nezbedník, poďme si sadnúť tam na lavičku do záhrady. Kde sme to naposledy skončili?“ usmieva sa starý pán. „Boli ste akurát v Alpách, v Taliansku,“ svietia chlapcovi oči.
Nasledujúcu hodinu doslova visí mužovi na perách a počúva neuveriteľné príhody o tom, ako postupovali strmými úbočiami a vybojovávali slávne víťazstvá.
Nadšenie ho neopúšťa ani po skončení základnej a strednej školy a v roku 1876 sa zapisuje na vojenskú akadémiu Saint-Cyr, v štúdiu ako dôstojník francúzskej armády neskôr pokračuje aj na École Supérieure de Guerre v Paríži. V rokoch 1878 až 1966 slúži v rôznych posádkach elitnej ľahkej pechoty či v armádnom zbore.
Napriek zjavnému nadaniu a oduševneniu postupuje v rebríčku hodností len pomaly. Dôvodom je najmä to, že oponuje starším dôstojníkom a kritizuje taktiku používanú vo francúzskej armáde desaťročia. Namiesto masového nasadzovania zbesilých útokov pechoty tvrdí, že „zabíj...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.