Z ľudáckeho hľadiska mala priam vzorový životopis. Bola katolíčka a starostlivá matka, ktorá svoje nadpriemerné vzdelanie využívala na podporu manželovej kariéry, ako aj sociálnu a osvetovú činnosť. Na jeseň roku 1939 sa napriek tomu ocitla na samotke v Ilave. Bez súdu a bez možnosti obhajoby.
„Boli sme sami doma. Ja a Fedor (syn – pozn. red). Fedor so zatvorenými očami preležal takmer celý deň. Mal teplotu stále nad tridsaťdeväť stupňov. Navečer sa mu ešte zvýšila. Požiadal ma o aspirín, lebo sa chcel pred spaním vypotiť, aby mal pokojnejšiu noc. Sedela som pri ňom a snažila som sa všemožne baviť ho, keď tu prišiel domovník a oznamoval návštevu akéhosi pána, ktorý chce hneď so mnou hovoriť.“
Takto Mária Janšáková začína rozprávanie o dni, ktorý prevrátil jej život naruby. Text s názvom Cela č. 20 napísala krátko po svojej traumatickej väzenskej skúsenosti a tento vzácny dobový prameň, ktorý vojnový slovenský štát ukazuje z nového uhla pohľadu, prednedávnom vyšiel ako súčasť knihy Ľudácka prevýchova od historičky Maríny Zavackej. Poučné, no neveselé čítanie.
Prológ
Mária Janšáková, za slobodna Weberová, bola naozaj doslova vzorom ideálnej Slovenky. Narodila sa 4. apríla 1893 v Dojči pri Senici, v rímskokatolíckej rodine. Vzdelanie ukončila až maturitou, čo bolo na tú dobu nevídané aj u mužov, nieto ešte u žien. Počas prvej svetovej vojny pôsobila ako dobrovoľná sestra Červeného kríža v skalickej nemocnici.
Po vojne sa vydala za Štefana Janšáka, s ktorým mala dvoch synov (jeden zomrel ešte ako dieťa), a ktorý sa už roky pred ňou ocitol v koži politického väzňa. Po tom, čo ešte ako študent napísal sériu novinových článkov o tragédii v Černovej, si odsedel v uhorských väzniciach osem mesiacov.
Hoci bol stavbár, celoživotne sa venoval archeológii a oprávnene ho možno považovať za jedného z jej slovenských zakladateľov. Nadaný však bol aj inými smermi. V roku 1919 sa stal členom československej diplomatickej delegácie v Paríži, ktorá bola poverená rokovaním o hraniciach novovzniknutého Československa a neskôr pôsobil aj v ďalších komisiách pre prípravu medzinárodných hospodárskych zmlúv. Manželia Janšákovci sa v 30. rokoch stretávali s takmer všetkými francúzskymi hosťami, ktorí do Československa prišli.
Po druhej svetovej vojne sa situácia radikálne zmenila. Francúzsko, centrum politickej emigrácie z Československa, sa pre novovzniknutý vojnový Slovenský štát stalo z noci na ráno nepriateľom. Štefan a Mária sa ako nepriatelia vo svojom štáte necítili. Vláda to však vide...
Zostáva vám 85% na dočítanie.