„Zaznie zvonček na dverách a Leonid Iľjič sa zmätene rozhliada. Potom šmátra po vreckách a blíži sa opatrne ku vchodu. Konečne nájde v jednom z vreciek obálku, na ktorej stojí napísané velikánskymi písmenami ,zvonček pri dverách‘. Otvorí ju, nasadí si okuliare a nahlas, pomaly číta: ,Kto je tam?‘“
Nie, za takýto žart už sovietsky ľud neriskoval basu. Týkal sa totiž Brežneva a na účet tohto vodcu sa najmä na konci jeho života ZSSR bavilo vcelku rado. Bolo verejným tajomstvom, že v poslednom desaťročí pre svoj zlý fyzický a psychický stav už v podstate nedokázal vládnuť.
„Sedemdesiatpäťročného drahého Leonida Iľjiča sa nikto nebál a nikto ho nemal rád,“ píše o ňom v oceňovanej knihe Umenie sovietskej kuchyne spisovateľka Anya von Bremzen. „Takmer dvadsať rokov vládol 270-miliónovému socialistickému impériu. Bol to schátraný hltač sedatív, ktoré zalieval zubrovkou, teda pálenkou dochutenou aromatickou trávou. Prežil infarkty, klinickú smrť, rakovinu čeľuste, vďaka ktorej jeho nezrozumiteľné prejavy trvali aj päť hodín. Pritom rečnil dosť často. Jeho režim sa potácal spolu s ním, bol rovnako sklerotický a resuscitovala ho iba valuta, ktorá plynula z prudkého nárastu cien ropy a plynu.“
Sú práve oné valuty dôvodom, pre ktorý dnes Brežneva považuje väčšina Rusov za vyslovene kladnú historickú postavu a pre ktorý aj vyše 35 rokov po smrti dýcha svojou popularitou na krk Putinovi? Aký bol jeho životný príbeh a aký odtlačok vtisol sovietskym i svetovým dejinám?
Dobre naladený inžinier a straník
Leonid Iľjič Brežnev sa narodil 19. decembra 1906 v obci Kamenskoje na dnešnej Ukrajine v rodine kovorobotníka. Jeho starý otec Jakov, otec Iľja aj matka Natalia boli Rusi a presťahovali sa tam z poľnohospodárskej dediny Brežneva, ktorá leží v Kurskej oblasti v Rusku, kvôli práci. Napriek tomu, že bol etnický Rus, vo väčšine oficiálnych dokumentoch bo...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.