„Ak je niečo isté, tak to, že ja nie som marxista.“ Veta, ktorú Karl Marx vyslovil tesne pred svojou smrťou evokuje, že jeho dielo bolo nesprávne pochopené už za jeho života. Nuž, nemýlil sa. A potom to bolo už len horšie...
„Najmä v postkomunistickej časti Európy platí, že väčšina z tých, ktorí sa na Marxa odvolávali pred pádom komunistických režimov, ako aj tých, ktorí ho neskôr začali okázalo ,hádzať do odpadkov‘ v skutočnosti jeho dielo nečítali, prípadne ho poznali len zo zjednodušených dogmatických formulácií rôznych sekundárnych prameňov,“ tvrdí politológ Tomáš Zálešák.
Je teda šanca, aby sme dvesto rokov po jeho narodení a tridsať rokov po prevrate dokázali jeho dielo uvidieť v pôvodnej „nahote“? Bez nánosov, ale aj bez predsudkov? Nuž, môžeme sa o to pokúsiť. Avšak, treba si byť vedomý jedného.
„Akýkoľvek seriózny pokus premýšľať o Marxovom učení sa aj pri najväčšej snahe abstrahovať sotva môže vyhnúť potrebe premýšľať zároveň o pôvode a povahe historicky existujúcich režimov, ktoré sa na jeho meno odvolávali,“ upozorňuje Tomáš Zálešák. „Povedané bez obalu: obnoviť porozumenie Marxovi dnes nie je možné bez myšlienky na gulag.“ A tiež bez poznania jeho života a doby. V oboch prípadoch plných paradoxov.
Filozof v novinách
Karl Marx sa narodil 5. mája 1818 v dnešnom Nemecku. Pochádzal z tradičnej židovskej rodiny, ktorá z pragmatických dôvodov konvertovala na kresťanstvo. Dedo a strýko pôsobili v rodnom meste Trier ako rabíni a jeho otec ako prvý v rodine získal sekulárne vzdelanie.
Marxovci boli veľmi liberálna rodina a počas Karlovho detstva ich navštevovali mnohí intelektuáli a umelci. Za svoj pôvod sa Marx napriek tomu celý život hanbil a snažil sa naň neupozorňovať.
Za študijný odbor si zvolil právo a na univerzite v Bonne sa veľmi skoro sa ukázalo, že je nielen brilantným mysliteľom, ale aj milovníkom bujarej spoločnosti. Veľa času trávil vyspevovaním v pivárňach a záľuba v alkohole ho sprevádzala po celý život... Otec ho radšej preložil na prestížnejšiu školu v Berlíne, no Marx nakoniec promoval až v Jene, obhajujúc svoju filozofickú prácu.
Z filozofov ho zaujal najmä Hegel, najmä jeho premýšľanie nad zmyslom a konečným cieľom dejín. Veľmi skoro si však začal vytvárať vlastný systém interpretácie sveta... No hoci vždy presadzoval vedeckosť ako podstatu svojho učenia (marxizmom ho začal nazývať jeden z prvých marxistov Karl Kautsky), o akademickú kariéru sa vôbec nepokúsil. Namiesto toho sa vydal na dráhu žurnalistu. Ako 24-ročný sa stal šéfredaktorom liberálnych novín Rheinische Zeitung, ktoré boli už o rok neskôr za svoju kritiku súdobej politiky zakázané.
„Vedel neobyčajne ostro písať, takže celkom prirodzene bol útočným a veľmi nepríjemným polemikom. Neznesiteľne nepríjemný dokázal byť i osobne,“ píše pre Lidové noviny o Marxovi spisovateľ Jaroslav Veis....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.