Na svet prišiel predčasne. A to o rovné dva mesiace, čo v roku 1817, dávno pred vznikom prvého inkubátora, malo úplne inú váhu. Andrejovi Radlinskému túto skutočnosť celoživotne nepripomínal len mimoriadne útly vzrast, ale aj jeho okolie.
Aby však nevznikol mylný dojem. Andrej Radlinský bol všetko iné, len nie prototyp ustráchaného a chudorľavého muža. Naopak – bol smelý, odvážny, skôr prudký. A hoci bol hlboko duchovne založený, v oblakoch rozhodne nelietal. Stretával sa s najvplyvnejšími mužmi tých čias a zjavne na nich dokázal spraviť dojem. Vzácnym mixom prirodzenej otvorenosti a diplomatického taktu a, samozrejme, inteligenciou.
Mladé štiavnické roky
Andrej Radlinský sa narodil do uvedomelej oravskej rodiny. Matka bola neterou Antona Bernoláka, otec robil richtára v Dolnom Kubíne. Tak ako jeho strýko, aj mladý Andrej sa rozhodne pre kňazskú cestu. A zároveň intenzívne študuje na najvýznamnejších univerzitách tých čias, okrem iného na viedenskom Pázmáneu: filozofiu, teológiu, jazykovedu, ako aj spoločenskovedné a exaktné predmety.
Ako 24-ročný získava doktorát z filozofie v Pešti a zároveň je vysvätený za kňaza. Obe svoje polohy pritom berie od začiatku veľmi vážne: vášeň pre „svetskú“ vedu i pastoračné poslanie.
Jeho prvým pôsobiskom sa stáva Budín, neskôr Štefultov, Zlaté Moravce a napokon v roku 1843 na šesť rokov zakotví v Banskej Štiavnici, kde naplno rozbalí svoje národnobuditeľské aktivity. Zakladá sporiteľne, sociálne spolky, dokonca prvé slovenské divadlo. Preslávi sa ako nadaný kazateľ a rečník, pričom jeho charizmu a vplyv dokazuje i fak...
Zostáva vám 85% na dočítanie.