Bol fyzicky slabý, chorľavý a neustále sa topil v dlhoch. Napriek tomu mal leví podiel na vzniku Československa a šírka jeho aktivít zvádza k úvahám o paralelných životoch. Nenadarmo ho Martin Urbaník, zakladateľ a riaditeľ horského ultra behu Stefanik trail, nazýva nefiktívnym slovenským Járom Cimrmanom. Veď ako sa jeden človek môže za 38 rokov vypracovať na excelentného politika, diplomata, vojaka, vedca, letca, fotografa, cestovateľa...?
Nuž, jedine v prípade nemenej excelentných génov a vôle. A nepretržitého nasadenia – ktoré sa mu pravdepodobne aj fatálne vypomstilo. Napriek nadľudským výkonom bol však Milan Rastislav muž hlboko ľudský. Tu je jeho príbeh.
Astronómia, mon amour
Košariská, kde 21. júla 1880 prišiel na svet, boli v tom čase ešte súčasťou Brezovej pod Bradlom. Vzdelanému, no chudobnému evanjelickému farárovi Pavlovi Štefánikovi a jeho manželke Albertíne sa Milan narodil ako šieste dieťa z dvanástich (dospelosti sa ich dožilo len deväť).
Na základnej škole v rodnej dedine patrí k najlepším žiakom a od detstva miluje hviezdy. Už ako deväťročný odchádza z domu, aby si v Šamoríne osvojil maďarčinu, nevyhnutnú pre lepšie vzdelanie v tých časoch. Rodičia Milana už vidia ako teológa, no on ich presvedčí, že prírodné vedy budú lepšou voľbou.
„Stavarinu“ v Prahe však nakoniec nedokončí. Osudovo sa totiž nadchne pre iný odbor: astronómiu. Túto výhybku, ktorá do biela vytočí jeho rodičov, má „na svedomí“ Karel Václav Zenger, profesor fyziky na pražskej polytechnike a zároveň európska špička v oblasti astrofyziky, optiky či metrológie. Paradoxne, vedec samotný očareného mladíka od tohto študijného prestupu odrádza. Astronómia totiž nemá na území vtedajšieho Slovenska v podstate žiadne uplatnenie a najmä: Milanovi nemá nepraktické štúdiá kto platiť.
On však zaťato trvá na svojom a na výčitky otca v liste, že zmenil životnú istotu povolania stavebného inžiniera za akúsi idealistickú chiméru, reaguje takto: „Preceňujem svoje sily? Či som ústúpil dakedy pred jakoukolvek prekážkou, ktorá sa mi namanula vo vytknutej ceste? (...) Kde sú tedy dôkazy, že mi chybí talent, ba geniálnost? (…) Som namyslený? I keby tomu tak bolo, konal bych len povinnosť proti samému sebe. Veď sa mi vytýka nespôsobilosť k vede, ktorej len čistou láskou hnaný chcem venovať ďalší svoj život.“
Astronómia sa pre romantického idealistu stáva zdrojom celoživotného nadšenia, ale aj akousi náhradou kresťanskej viery, ktorú najmä pod vplyvom pražských prednášok druhého kľúčového muža svojho života – Tomáša Garrigua Masaryka – postupne stráca. No zároveň tiež bránou k chudobe a zdravotným problémom.
Život s hviezdami. A zo vzduchu
Milan sa snaží, ako vie, no honoráre za vedecké články jeho štúdium pokryť nedokážu. Nad vodou ho držia pôžičky, za ktoré okrem rodičov postupne ručí brat Igor či jeho priatelia Vavro...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.