StoryEditor

Génius maľby Ladislav Mednyánszky: Aby sa v nej zdokonalil, odišiel dobrovoľne na front

07.09.2019, 08:15
Netajil sa svojou homosexualitou, inklinoval k budhizmu – a nielen na pomery Rakúsko-Uhorska bol nekonvenčný po každej stránke. A tiež citlivý a samotársky – no najmä nadaný. Ako krajinár patril k európskej špičke a svoju figuratívnu maľbu zdokonaľoval na frontoch prvej svetovej vojny.

Smerovanie nálady, ja len to vidím vo všetkom. To hľadám vo farbách, ako aj v líniách, v kvalite vzduchu, ako aj vo vôni rastlín, v pôsobení vyčerpávajúceho tepla, ako aj zimy.

Ladislav Mednyánszky patril k maliarom, ktorí hľadali – a nachádzali – dokonalú krásu v tom najpominuteľnejšom: v čerešni tesne pred rozpukom, v mrakov a tieňoch pred búrkou. Jeho denníky z frontov prvej svetovej vojny okrem opisov bojov obsahuje aj takéto zápisky: „Pozdĺž doliny bolo vidno biele domy a veže dvoch dedín pomedzi oranžové, červené a zelené koruny stromov. Dlho sme pozorovali tento ohromujúco nádherný a úžasný obraz.“

Mal však aj svoju živelnú stránku: na plátno často nanášal hrdzavo-červenú farbou zrazenej krvi, ktorá podľa slov kurátorky Zsófi e Kiss-Szemán „vyvoláva pocit pudovosti a agresivity, vášní, ktorými sa umelec zaoberal v rámci teórie farieb a s ktorými sa ustavične vyrovnával vo svojom živote i diele.“ Niektorí dokonca tvrdia, že každá farba jeho obrazu značila rôznu intenzitu sexuálneho zážitku, o ktorých si viedol detailné denníkové záznamy. Isté je jedno.

Bez nasledovania svojich najhlbších vášní by život tohto nadaného muža vyzeral inak.

Z Beckova do Paríža

Ladislaus Josephus Balthazar Eustachius von Mednyánszky sa narodil 23. apríla 1852 v Beckove do rodiny baróna. Na svet prišiel predčasne, čo sa podpísalo pod jeho celoživotnú chorľavosť. Odmietal ju však brať na vedomie a fyzické útrapy notoricky podceňoval.

​Režisér Vladimír Štric, ktorý o Mednyánszkom nakrútil dokument, pre denník SME poznamenal: „Keď povedal, že ho pobolieva hlava, mal neznesiteľné bolesti, a keď sa sťažoval, že mu je trošku zima, bol už zrejme na pokraji zamrznutia.“ Vlastné utrpenie preňho bolo podľa Štrica najmä odrazovým mostíkom k úvahám nad tým všeobecným, ľudským: a vyrovnať sa s ním mu pomáhal aj budhizmus.

Zsófi a Kiss-Szemán ho opisuje ako mimoriadne komplikovanú osobnosť – citlivú, chápavú a sociálne založenú, a zároveň sarkastickú a cynickú. „Celý život ho priťahovali katastrofy, či už spoločenské alebo prírodné. Na jednej strane ho fascinovala veľkoleposť a sila prírodných živlov, na strane druhej mal hlboký súcit s trpiacimi.“ Dokonca vraj rád chodieval – a vždy pešo – na miesta, kde mohol vidieť stopy po povodniach a zemetraseniach. A práve v umení mohol dať priechod obom svojim...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2022-07-01 13:00:00 - Feat.: - Title: Pojedali svojich mŕtvych kolegov, aj deti. Kanibalizmus bol rituálom aj pochybnou liečbou 02 - Modified: 2022-07-01 13:00:00 - Feat.: - Title: Hrajte sa na mŕtvu alebo predstierajte chorobu: Toto sú absurdné sexuálne rady z minulosti 03 - Modified: 2022-07-02 22:05:00 - Feat.: - Title: Bitka, ktorá sa stala fenoménom: Pri Zborove bojovalo československé vojsko prvý raz ako celok a uspelo 04 - Modified: 2022-06-30 08:57:53 - Feat.: - Title: Legendami opradený vládca Mansa Musa: Svojou štedrosťou spôsobil hyperinfláciu 05 - Modified: 2022-06-26 22:10:00 - Feat.: - Title: Uznávaný spisovateľ Arthur Ransome: Bol britský špión, no zaľúbil sa do Trockého sekretárky
menuLevel = 2, menuRoute = history/profily, menuAlias = profily, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
04. júl 2022 17:01