Prezývali ho „kráľ komédie“ a v groteskách, ktoré chrlil ako na bežiacom páse, vstúpili do sveta filmu viaceré hviezdy nemej éry vrátane Charlieho Chaplina či Harolda Lloyda. Tortové bitky, naháňačky či oplašení a nešikovní policajti sa v nich objavovali s jediným cieľom.
„Ľudia nesmú odchádzať z kina smutní,“ tvrdil producent, režisér a príležitostný herec, jeden z priekopníkov filmovej komédie Mack Sennett, ktorý sa narodil pred 140 rokmi.
Rodný Richmond v kanadskom Quebecu opúšťal ako sedemnásťročný s tým, že sa stane operným spevákom. V New Yorku sa na javisko aj dostal, lenže na iné. Vystupoval na Broadwayi ako spevák, tanečník a klaun a atmosféra vaudevillu ho tak očarila, že pôvodný sen hodil za hlavu.
Možno by pri tomto žánri aj zostal, lenže upútalo ho opäť čosi iné – hraný film. Podobne ako niektorí jeho kolegovia v ňom skúsil šťastie a získal angažmán v spoločnosti Biograph. Tam zaujal režiséra Davida Griffitha, no ani nie tak hereckým talentom, ako schopnosťou vymýšľať gagy. Časom sa teda Mack Sennett začal viac než pred kamerou objavovať za ňou.
Musíte ma rozosmiať
Aj Biograph, pre ktorý za dva roky ako režisér a herec natočil niekoľko filmov, sa však ukázal len ako prestupná stanica. Sennett totiž čoraz viac túžil po vlastnom štúdiu, v ktorom by mohol rozhodovať o tom, čo sa bude nakrúcať. S pomocou investorov napokon v roku 1912 založil Keystone Film Company a odišiel do Kalifornie, ktorá sa stávala centrom filmového diania.
Nová spoločnosť si rozložila hlavný stan v Edendale a pod jej hlavičkou začali vznikať krátke grotesky. Sennett sa pri ich nakrúcaní väčšinou neriadil scenárom a improvizoval priamo „na pľaci“. Zápletka príbehu bývala jednoduchá, nesmela v ňom chýbať bláznivá naháňačka a postupne sa objavovali ďalšie črty, charakteristické pre štúdio Keystone. Takzvané kúpajúce sa krásky, slávne šľahačkové bitky alebo zbor oplašených a nešikovných policajtov prijímali diváci s nadšením. A o to Mackovi Sennettovi išlo.
„Mnohí vtedy nakrúcali melodramatické príbehy, ktoré sa končili depresívne. On však chcel robiť komédie. Pri nakrúcaní nám vždy opakoval: Musíte ma rozosmiať, keď sa budem zabávať ja, budú sa smiať aj diváci,“ spomínal po rokoch Robert Cox, jeden z filmových keystonských policajtov.
Z neznámych hercov robil hviezdy
K atribútom filmov, vychádzajúcich z „továrne na smiech“, ako spoločnosť Keystone prezývali, nepatrili, pravdaže, iba bláznivé scény, ale aj niektoré tváre. Prvou veľkou hereckou hviezdou bola Mabel Normandová, ktorú si Sennett priviedol z Biographu.
Do širokého povedomia sa však pomerne rýchlo dostávali aj ďalší – Roscoe „Fatty“ Arbuckle, Ben Turpin, Chester Conklin, Gloria Swansonová, Harry Langdon či Ford Sterling. Mnohí sa stali populárnymi aj vďaka charakteristickým prvkom, ktoré pre nich Sennett vymyslel. V prípade Turpina to bol napríklad škuľavý pohľad, Sterlingovi dodávala osobitý výraz kozia briadka, z Macka Swaina zase robili husté fúzy a hrubé obočie zlého muža.
Masku, ktorá ho preslávila, našiel v keystonských štúdiách aj istý mladý Angličan. U Sennetta získal kontrakt v roku 1914 a v prvom filme veľmi nezaujal. V ďalšom sa však objavil s typickými fúzikmi, klobúkom, paličkou a veľkými topánkami, v ktorých šmatľal, a tak sa zrodila jedna z najslávnejších postáv filmovej histórie – tulák. Áno, tým mladým anglickým hercom bol Charlie Chaplin.
Veľmi rýchlo sa stal najväčšou Sennettovou hviezdou, ich spolupráca však napokon trvala iba rok a skončila sa po Chaplinovej požiadavke na výrazné zvýšenie platu.
V boji so zvukom neobstál
V roku 1917 nakoniec opustil Keystone aj Mack Sennett a založil si vlastnú spoločnosť, v ktorej pokračoval vo výrobe krátkych nemých grotesiek.
Lenže kinematografia sa rýchlo vyvíjala. Divákov čoraz viac oslovovali dlhšie snímky s rozvinutým dejom a neskôr ich nadchli zvukové filmy. Sennett pochopil, že ak chce obstáť, musí sa vydať rovnakou cestou, ukázalo sa však, že jeho parketou sú skutočne iba grotesky, postavené na vizuálnych gagoch. V roku 1933 jeho spoločnosť skrachovala a po tom, ako v roku 1938 dostal čestného Oscara za celoživotný prínos k filmovej komédii, sa definitívne stiahol do ústrania.
Mack Sennett, ktorý sa pod 1 118 filmov podpísal ako producent, 308 ich režíroval, v 96 prípadoch bol autorom scenára a v 361 snímkach aj účinkoval, sa vo februári 1960 dočkal ešte jednej pocty, keď mu odhalili hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy. Zomrel o deväť mesiacov neskôr.