Rodinná dráma národovca a lekára: Úspešne vyliečil zástupy ľudí, vlastným deťom pomôcť nevedel

„Narodil som sa 4. marca 1824 v Banskej Bystrici o siedmej hodine ráno. Ako mi matka rozprávala, akási múdra osoba poslúžila dobrou radou, podľa ktorej ma, biedne malé pacholiatko, dali na baraní kožuch, aby mi narástli kučeravé vlasy. Má to mať nepochybný účinok, ale mne sa raz kučery chytiť nechceli; zato sa mi štica v mojom už blízo sedemdesiatom šiestom roku ešte dobre drží.“

Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský sa takto literárne opísal v knihe Päťdesiat rokov slovenského života, ktorá patrí k najosobnejším a najzaujímavejším prameňom o živote v Rakúsko-Uhorsku. Je plná chlapčenských žartov, študentských rozmarov, ale aj biedy, odriekania, krívd, umierania a nerovného boja za nezávislosť.

Významný slovenský literát, lekár, botanik, geológ a spoluzakladateľ Matice slovenskej v nej dal pod drobnohľad známe i menej známe osobnosti a udalosti z našich dejín.

Ťažké detstvo

Tisícstranovú monografiu, ktorá je zároveň denníkom aj kronikou, dopísal ako osemdesiatročný muž s chlapčenským šarmom. Neobsahuje žiaden sentiment ani pátos. Obidve tieto zložky sa mu priečili. A hoci o svojom bohatom živote si mohol dovoliť zveličovať a romantizovať, nikdy tak neurobil.

​„Nie vždy sa stáva, aby autorov vlastný životopis bol aj jeho najvýznamnejším literárnym dielom. V prípade G. K. Zechentera-Laskomerského je to však tak,“ napísal vo svojom príspevku na konferencii konanej v Brezne v roku 1974 literárny vedec Milan Pišút.

Na zachovalých portrétoch je znázornený ako majestátny starec, ale živelnú povahu prezrádzajú živé a šibalské oči. Pritom nemal vôbec jednoduché detstvo.

Narodil sa do nemeckej rodiny, otec pracoval ako banský úradník. Často sa museli sťahovať z miesta na miesto, a to bez perspektívy povýšenia. Naopak, prísny banský úrad siahol jeho otcovi už aj na tak skromnú mzdu, keď musel doplácať za zle spálené uhlie.

Malého Gustáva banícke prostredie nedeprimovalo. Baníkov si obľúbil, veď jeden z nich ho zachránil pred utopením. Smäd po vzdelaní mu neznechutili ani fyzické tresty na hranici psychického týrania (kľačanie niekoľko hodín, bitie palicou, chladenie cencúľmi, hladovanie), ale ani fakt, že naň v rodine nemali zvyšné peniaze. Do Budapešti odišiel s požehnaním oboch rodičov a dlho sa nevedel rozhodnúť medzi prírodnými vedam...