Píše sa 25. január 1741. Prešporok praská vo švíkoch, zišla sa doň celá uhorská politická aj šľachtická špička. Mesto na Dunaji sa chystá na veľkú slávu. Ani nie 25-ročnej panovníčke Márii Terézii na hlavu položia korunu uhorských kráľov.
V Dóme svätého Martina sa od skorého rána zhromažďovali všetci pozvaní hostia, aby si vychutnali tú magickú atmosféru. Po tom, čo jej uhorský prímas pomazal pravé rameno svätým olejom a odovzdal jej panovnícke insígnie, vydala sa v sprievode fanfár na nábrežie, kde ju už čakal korunovačný pahorok. Keď švihne mečom na štyri strany na znak toho, že bude chrániť krajinu pred nepriateľmi, nech by prišli z ktoréhokoľvek smeru, rozozvučia sa hlasy kapitulského spevokolu.
Medzi desiatkami chlapcov na panovníčku hľadia aj bratia Nepomuk a Ján Kempelenovci. Ten mladší, sedemročný plavovlasý Ján, popri speve napoly vážne a napoly zvedavo upiera veľké belasé oči na mladú ženu. Ani ona ani on v tej chvíli netušia, že ich cesty sa v budúcich desaťročiach budú veľakrát krížiť a jeden druhému si budú veľmi užitočnými.
No hoci obaja sa zaradia medzi významné osobnosti (nielen) druhej polovice 18. storočia, život Johanna Wolfganga Francisca de Paula Joanna Elemosinaria von Kempelena (ako je zapísaný v matrike) zostane dodnes v mnohých ohľadoch nezmapovaný a záhadný.
Široký záber odmalička
Plavú šticu a svetlé oči zdedil malý Johann alebo Janko (takto ho častuje napríklad aj v knihe Dobrodružný život J. W. Kempelena aj jej autor a zberateľ bratislavských povestí Igor Janota) po svojom otcovi. Engelbert Kempelen totiž pochádzal z Írska, jeho rodina, uvádzaná v niektorých zápisoch a matrikách aj ako Kemplin, Kempeln alebo Kemplen, prišla do Uhorska v polovici 17. storočia.
Engelbert sa usadil vo vtedajšom Prešporku, ako výberca mýta – tridsiatku. Slúžil podľa všetkého oddane a svedomito, pretože ho cisár Karol VI. povýšil do zemianskeho stavu. Spolu s manželkou Annou, dcérou niekdajšieho bratislavského richtára Christofa (Krištofa) Spindlera, mali osem detí, no päť zomrelo ešte v dojčenskom veku. Aj preto, keď sa 23. januára 1734 narodil najmladší syn, ktorého pokrstili Johann Wolfgang, mu obaja rodičia, no najmä matka, venovali zvláštnu pozornosť a náklonnosť.
Už ako malý chlapec sa Janko Vĺčko, ako ho doma volali, zaujímal o históriu, ale aj o zbierku starých mincí (a hlavne o to, ako sa vyráb...
Zostáva vám 85% na dočítanie.