Jedni ho obdivovali, iní ním pohŕdali. Spisovateľa Karla Maya priviedli vnútorné hlasy do väzenia

Bol obdivovaný, milovaný aj nenávidený. V jeho knihách nachádzajú čitatelia presne to, čo im chýba – dobrodružstvo a boj dobra so zlom.

Jeho rozprávačský talent bol neuveriteľne farebný, plný fantázie a nečakaných zvratov. Rovnako ako jeho osobný život. On sám sa označoval za Old Shatterhanda, jeho neprajníci ho nazývali klamárom, podvodníkom a fabulátorom.

Vo vnútornom svete

Narodil sa v nemeckom mestečku Ernstthal v rodine chudobného tkáča a sám o sebe hovoril, že boli chudobní ako kostolné myši. Mal štyri sestry, rodičov a dve babičky.

​„Moja matka bola mučenica, svätica, vždy tichá, nesmierne pracovitá a vždy pripravená obetovať sa. Otec bol človek dvoch duší. Jedna bola nesmierne citlivá, druhá tyranská, neovládateľná,“ napísal na sklonku života vo svojej autobiografii Ja, načelník Apačov.

Zároveň bol talentovaný, a aj keď nikdy nechodil do školy, naučil sa plynulo čítať aj písať. Práve on trval na tom, že jeho jediný syn Karl musí za každú cenu študovať. Tento nápad prišiel až niekedy v puberte. Ako dieťa bol totiž Karl slepý.

„V ranom detstve bola pre mňa každá bytosť iba dušou, ničím viac. Nič som nevidel. Neexistovali pre mňa postavy, tvary, farby, miesta. Osoby a predmety som mohol iba nahmatať, počuť a cítiť. Vo svojom vnútre som si vytváral ich obraz a ten bol iba duchovný. Neexistovalo pre mňa nič iné, iba duše. A to sa nezmenilo, ani keď sa mi vrátil zrak.“

Práve v tomto období sa u neho výrazne rozvinul vnútorný svet a fantázia. „V tom je rozdiel medzi mnou a ostatnými. V tom je kľúč k mojim knihám. V tom je vysvetlenie všetkého, čo na mne ľudia chvália, a všetkého, čo iní hania. Len kto je slepý a zase uvidel a len kto mal tak hlboko založený a silný vnútorný svet, len ten môže toto všetko vymyslieť a napísať.“

Zrak sa mu vrátil po náročnej a drahej liečbe, ktorú absolvoval v Drážďanoch. Jeho rodinu to však stálo dom a museli si prenajať byt. Karl bol šikovný, zvedavý, túžil po vzdelaní a pozícii učiteľa.

Prvá strata pamäti

Štúdium v učiteľskom seminári malo prehĺbiť jeho prežívanie viery, ktoré bolo veľmi silné, ale stal sa pravý opak.

Vo svojim memoároch píše, že seminár sa nezhodoval s jeho plodnou fantáziou. Výučba bola strohá a absolútne nepoetická.

V predvianočnom týždni mal službu ako týždenník a jeho úlohou bolo čistiť vyhorené svietniky a vyškrabávať z nich zvyšky loja. Deň pred prázdninami k nemu prišla jedna z mladších sestier a plakala, že rodina je ta...