Svoj odpor ku konvenciám brilantne stvárnil v románe Odlomená haluz. Postava malého odrodilca Samka Krakauera je stelesnením toho, čo sám prežíval.
Gejza Vámoš sa narodil v maďarskom Dévabánya do židovskej rodiny, ale ortodoxná viera mu bola cudzia. Vnímal ju ako spiatočníctvo, ktoré nepatrí do modernej spoločnosti. Matka mu zomrela vo veľmi mladom veku na následky neliečenej choroby. Otec, železničný úradník, inak tiež veľký kritik ortodoxného židovstva, sa musel postarať o štyri deti.
Bolestné spomienky na to, že mohli mamu zachrániť, keby mali dostatok liekov, Gejzu prenasledovali a boli jedným z impulzov, prečo chcel ísť študovať medicínu. Stredoškolské štúdium takmer nedokončil, keď sa dostal do konfliktu s profesormi pre svoje politické názory.
Hrozili mu vylúčením, ale nakoniec zmaturoval. Ako stúpenec ideálov Československej republiky hovoril a písal po slovensky: „Nie som Maďarom, ale slovenskej národnosti, nie som prekrsteným Židom, ale bez konfesie.“
O hrdinstve a syfilise
Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa dostal na vysokoškolské štúdium medicíny do Prahy. Angažoval sa spolkoch ako Detvan či Zväz slovenského študentstva, vďaka čomu rýchlo zapadne do študentského života. Spolu s Jánom Poničanom rediguje literárny časopis Svojeť, v ktorom uverejňuje svoje prozaické práce, tie neskôr vychádzajú v debutovej knihe Editine očko.
V intímnej sfére už neoplýval takou sebaistotou. Hlavne pri ženách býval často nervózny. Šarmantný mladík so zmyslom pre humor, ako ho opisujú priatelia a rodina, bol pre ne zamysleným a tak trochu odťažitým intelektuálom. Ani on sa so žiadnou zo svojich spolužiačok nevedel zblížiť. Intelektuálne ho nenapĺňali. Nehľadal formu, ale obsah. Túto skepsu cítiť pri mnohých jeho literárnych mužských postavách, ktoré sa dostávajú do príkreho konfliktu medzi telesnou túžbou a citovým naplnením.
Počas štúdia medicíny s...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.