Dvanásteho júla 1932, skoro ráno. Dvaja muži mieria k lietadlu nachystanému vzlietnuť. Pilot Jindřich Brouček trochu ustarane hľadí na hmlu prevaľujúcu sa nad dráhou. Druhý muž s klobúkom v ruke však pôsobí odhodlane, je ochotný počkať hodinu, nie viac.
Pred nimi je dlhá cesta, z letiska v Otrokoviciach sa majú presunúť do Zürichu a odtiaľ do mestečka Möhlin, kde sa otvára nová pobočka firmy na brehu Rýna. Napokon sa pred šiestou Junkers F-13 zdvíha k oblohe a začne hmlu krájať krídlami.
Let trvá necelých osem minút. Nad areálom továrne v časti Bahňák zrazu stroj mení trajektóriu letu a v 150-kilometrovej rýchlosti napikuje prednou časťou do zeme. V jeho kabíne zomiera v tom čase jeden z najbohatších československých podnikateľov Tomáš Baťa, pilota Broučka nájdu kŕčovito zvierať knipel, akoby sa snažil do poslednej chvíle smrteľnej tragédii zabrániť.
„Správu o nešťastí v Otrokoviciach sa ľudia dozvedali, keď ráno prichádzali do práce. Dopadla na mesto ako tupý úder, mnohí si ju museli opakovať, než boli schopní pochopiť, čo znamená, aký je jej obsah,“ napísal novinár Josef Vaňhara, ktorý vtedajšiu dobu prežil.
A kým si zlínska radnica zdrvená náhlou správou láme hlavu, ako narýchlo zorganizovať pohreb s päťdesiattisícovou účasťou, začína sa rodiť legenda.
O mužovi, ktorý z ničoho vybudoval obuvnícke impérium, ktorý svojím geniálnym inštinktom a originálnymi myšlienkami nastavoval pravidlá obchodu či marketingu, ktoré sú platné dodnes.
Ten muž napriek svojej výnimočnosti bol iba človekom z mäsa a kostí. A bol až prekvapivo ľudský so všetkým, čo reálny život prináša.
Mladý a odhodlaný
Tretieho apríla 1876 pribudol k synovi Antonínovi a dcére Anne druhý syn Tomáš. Rodina Baťovcov patrila k zlínskym starousadlíkom a dlhá bola aj obuvnícka tradícia, prvá zmienka o obuvníkovi Lukášovi Baťovi pochádza z roku 1667. Nemožno sa čudovať, že aj najmladší z trojice súrodencov nasával toto ovzdušie každým pórom....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.