Fotograf a mystik František Drtikol: Veril v spravodlivý svet, spásu hľadal v budhizme i v komunizme

Na pražskej Vodičkovej ulici sa nachádzal ateliér, ktorý bol miestom stretávania osobností verejného i kultúrneho života. Mladý fotograf tu zhotovoval cenné dokumentárne i umelecké portréty v rozmedzí rokov 1912 až 1935. Jeho záujmy však prevyšovali bežné horizonty a dosahovali až k filozofickým a duchovným náukám.

Mená hostí tvorili výkvet vtedajšej doby. Zavítali sem T. G. Masaryk, Edvard Beneš, Alfons Mucha, Ema Destinnová, Jakub Deml či Alois Jirásek aj hudobní skladatelia Leoš Janáček, Josef Suk alebo Bohuslav Martinů, z divadelných kruhov napríklad legendárny herec Národného divadla Eduard Vojan.

Ateliér s charizmatickým hostiteľom navštívili aj Maxim Gorkij, Heinrich Mann alebo nositeľ Nobelovej ceny Rabíndranáth Thákur, slávny básnik a bojovník za nezávislosť Indie. Jeho snaha o zbližovanie Západu a Východu našla u premýšľavého fotografa určite hlboké – a vtedy ešte neobvyklé – pochopenie.

Drtikolov pracovný, spoločenský i duchovný rozkvet sa na čas prerušil prvou svetovou vojnou, keď bol odvedený, aby slúžil v neďalekom Benešove. Jeho služba mu však umožnila ohliadnutie za doterajším smerovaním – rekapituláciu životnej dráhy a intenzívnejšie hľadanie ďalších hodnôt.

Toto rozpoloženie sa odráža v jeho listoch Eliške Jánskej, ktorej sa dvorí; duchovné úvahy si zapisuje do početných denníkov. Je to obdobie, keď sa nevenuje komerčnej ani voľnej fotografickej tvorbe. Zaoberá sa predovšetkým kresbou, ale aj vlastnou poéziou.